Medzi pozitíva v našom športe za ostatné roky radím otvorenie nadčasového portálu – duklasport.sk. Neviem či mi uverejníte môj dlhší príspevok ale píšem tak, ako cítim. Som bývalým dorasteneckým hokejistom z liahne hokeja Liptovského Mikuláša. V súčasnosti okrem podnikateľskej činnosti manažujem aktivity spoločnosti Slovenskí velikáni. A tých má náš, slovenský a bývalý československý šport, neúrekom.
V rôznych druhoch športu. V rubrike Knihy, čo zvlášť oceňujem, že ste sa začali aj tejto oblasti venovať v praktickej podobe, a verím, že so svojou rubrikou ste iba v začiatkoch, ponúkate, podľa mojej mienky, jednu unikátnu knižnú novinku – Legendy hokejových Košíc.
O tom, že hokej je nielen v košických podmienkach úžasným spoločenským fenoménom, netreba nikoho presviedčať. Jeho krásu, dramatickosť, dynamiku už pred rokmi vychutnávali milióny divákov v mnohých končinách sveta.
Pokúšali sa ju a pokúšajú stvárňovať umelci, hokejová hra preniká aj dnes do výtvarného umenia, literatúry, na filmové plátna, skúmajú ju vedci, významné miesto má v prostriedkoch masovej komunikácie a knižných publikáciách.
Ako bývalého hráča dorasteneckej ligy ma zvlášť teší, že náš hokej od Tatier k Dunaju, ale i ten československý, patril roky vo svete medzi špičku. Mal a verme, znova bude mať, aj ďalších vyspelých funkcionárov, kvalitných trénerov, ktorých metodiku budú prekladať aj do svetových jazykov v tých najvyspelejších hokejových krajinách sveta. Medzi takými sa rodili a rodia špičkoví hokejisti sveta.
Kniha, ktorá sa v týchto dňoch dostáva na knižný trh je predovšetkým o hokejových Košiciach. Možno vy budete tvrdiť, že do jej obsahu patria i portréty ďalších hokejistov. O ľuďoch z tej časti Slovenska, kde vyrástli skvelí hokejisti do prvoligových dresov, postupne mnohí z nich do veľmi úspešnej československej hokejovej reprezentácie, neskôr aj do dresov populárnych klubových súťaží NHL, či KHL. V knižke je načrtnuté, prečo mohli vychutnávať úžasné hokejové čaro zásluhou majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ako aj zásluhou priamych prenosov, televízni diváci priamo z hokejového stánku Košíc, z hokejovej arény Ladislava Trojáka, v mnohých končinách sveta.
Rešpektujme výber autora. Asi má na to svoje dôvody, ale ako ho poznám, isto necháva knižný priestor a publicistickú tvorbu z tejto oblasti aj pre iných.
Jedno je isté, košický divák zásluhou hry hokejových virtuózov, ktorí obliekali dres Košíc a zaslúžili sa o bohaté a úspechmi zdobené hokejové dejiny metropoly slovenského Východu, vídaval na vlastné oči, často aj osobne komunikoval s takými hokejovými veličinami svetového hokeja akými nesporne boli a na večnosť zostanú Jiří Holeček, Oldřich Machač, Vincent Lukáč, Igor Liba a ďalší.
Netajím, autora knihy poznám veľmi dobre. Veľmi si osobne cením, že som mohol byť pred rokom prítomný napríklad na kubánskom Varadere, keď sa tam živo viackrát bavil so špičkovými hráčmi americkej prestížnej baseballovej (vyslovuj bejzbólovej) ligy. Presvedčil som sa, že pri tvorbe kladie veľký dôraz na dobré spoznanie osobnosti, o ktorej do knihy píše! Z napísaného, čo som mal možnosť prečítať skôr, než sa kniha Legendy hokejových Košíc, dostane k čitateľovi, sa dá usúdiť, že jej autorovi utkveli a vryli sa hlboko do pamäte aj tí, ktorí začali písať tie bohaté prvoligové hokejové dejiny Košíc začiatkom 60. rokov minulého storočia. Mám na mysli predovšetkým Františka Kollátha, Bedřicha Brunclíka, Jána Selveka, neskôr Jána Faitha ale i ďalších.
V publikácie je spomínaných množstvo hokejistov, funkcionárov, lekárov, hokejových rozhodcov, ba i poniektorých fanúšikov a novinárov, či fotografov. Burácajúce hokejové štadióny v Československu sa o kvalite hry svojich hokejových miláčikov ale aj ich neskorších nástupcov, často presviedčali.
Teší ma, že vďaka ich hokejovej a ľudskej vyspelosti poskytovali divákom jedinečné a nezabudnuteľné chvíle napätia, vzrušenia, hokejovej krásy. O tom všetkom sa môže dozvedieť zásluhou tejto publikácie nielen súčasná mladá generácia, ale aj tí, ktorí prídu na tento svet neskôr. To pokladám z hľadiska tvorby tejto publikácie za priekopnícke. Všetky portréty urobil autor so žijúcimi pamätníkmi. Zdokumentoval hokejový čas v určitom období nielen štatistickými údajmi. Predostrel čitateľovi svoje tvrdenie, že poznať dejiny znamená lepšie poznávať aj seba, druhých v kontexte otázok vývojových a hodnotových. Dejinných. Vnímam dej tejto knihy aj ako hľadanie hokejového dobra pre široké zástoje priaznivcov hokeja.
Tak vtedy ako aj dnes, kladie hokej vysoké nároky na pripravenosť, nielen v oblasti pohybovej kultúry, technickej vyspelosti, kondície, ale tiež zdravia a mentálnej zrelosti. Vyspelých hokejistov, ktorí sa aj so štátnym znakom iných krajín v Košiciach predstavili, možno spomínať na stovky. Jedno meno s rodným listom zo Slovenska, ale pôsobiace veľmi úspešne v kolíske hokeja – Kanade, si dovolím predsa len spomenúť – Stana Mikitu. Pre mňa zostal symbolom nadnárodnej úspešnej hokejovej spolupráce. Preto ma, ako Liptáka, potešili riadky v osobitnej kapitole o vzácnej hokejovej legende, Stanovi Mikitovi a jeho Jill počas návštevy Košíc.
Práve on bol ešte v rokoch 1966/1967 označený odborníkmi za najlepšieho profesionálneho hokejistu sveta, v spomínanej hokejovej sezóne.
Príspevok o jeho hokejovej návšteve v Košiciach v tejto publikácii je svedectvom hokejovej erudovanosti autora publikácie. V knižke je napísané, že dejiny našich dnešných, nielen hokejových priateľov, susedov za západným brehom Moravy, sú rôznorodo poprepletané s hokejovými dejinami našej malebnej krajiny pod majestátnymi Tatrami. Meno Ladislava Trojáka v nich má tiež svoje opodstatnenie.
Nie je v nich však napísané, že začínal v oblasti známej ako Tri Hôrky. V tých časoch tam boli 3 skromné domčeky. Dnes tam už nestoja. Je tam nové sídlisko. Pre mnohých, roduverných obyvateľov Košíc, však pri čítaní o rybníkoch pri tehelni, v ktorej pracoval otec Ladislava Trojáka, sa skrýva mnoho inej symboliky. Možno aj skromnosti snúbenej s jeho hokejovým talentom, chcením, detskou radosťou, hrať hokej čo najlepšie. Na týchto rybníkoch, totiž, Troják začínal s hokejom.
Dnes si mladých hokejistov vychovávajú hokejové veľkokluby prostredníctvom moderných prvkov hokejovej hry, v tých vyspelých venujú podstatnú časť tiež systému spoločenskej výchovy. Vedia a rešpektujú, že postaviť sny o náhlej zmene sociálnych a hospodárskych štruktúr sveta na mravnom základe, kde bude mať hokej so všetkým krásnom, ktoré k nemu patrí, dominantné postavenie a ešte masovejšie meradlo. Ale, a to treba napísať a podčiarknuť – bez náročnej, zodpovednej práce do hokeja každého zainteresovaného, to nejde.
Hokejoví protagonisti Košíc to dávno pochopili, lebo vedeli, že ľudský charakter sa nemôže meniť v duchu fair–play, pokiaľ sa nebudú systémovo meniť takým smerom všetky prvky ľudskej činnosti. Ak spomínam tento okruh otázok, tak len preto, lebo toto o čom píšem, sa dotýka hokejovej hry samotnej, ale i všetkého, čo sa vôkol nej deje. Ak nebude zdravý človek, mentálne na výške, nemôže byť zdravý hokejista, zdravé hokejové prostredie, zdravý národ, zdravý svet.
Mladý človek môže len postupne vnikať tak do životnej ako aj hokejovej filozofie. Preto je spoznávanie hokejových dejín veľmi dôležité. Aby sa tak stalo, musí získavať kvalifikáciu. Musí zdokonaľovať už spomínanú hokejovú techniku, brúsiť korčuľovanie, naberať kondíciu, rovnako však musí do vyšších hodnôt dvíhať svoj charakter, pestovať intuíciu a zoznamovať sa so všetkým, hlavne prostredníctvom dejinných vývojových udalostí. Rodina, škola, hokejový klub, rovesnícka skupina, ale aj obec, mesto, či štát, mu v tom môžu byť nápomocní. Aj poslanci slovenského parlamentu. Nie sľubmi, ale osobným príkladom!
Nie je to ľahké. Tak, ako sa nemôže dieťa z noci na ráno zmeniť v dospelého, nemôže z večera do rána vyrásť z hokejového začiatočníka majster sveta.
Už som načrtol, že keď som listoval rukopisom knižky Legendy hokejových Košíc, čoraz viac som nadobúdal dojem – autorovi v nej nejde zďaleka len o íverovité priblíženie hokejových štatistík. On, ako ho poznám, má na základe bohatého poznania mnohých špičkových osobností z rôznych sfér života svojský pohľad na tzv. celebrity. Je viac smutný ako veselý, keď ho do takej témy vyzvete. Celou publicistikou o bohatej a veľmi úspešnej hokejovej histórii Košíc sa šinie myšlienka, že viera zmeniť za noc morálne charaktery, motívy, ciele, zvyky, a to nielen tie hokejové, je naivná.
Kladiem si otázku. Bolo a zostalo autorovo stretnutie s JUDr. Jozefom Škultétym, o ktorom tam píše i keď vie, že ten sa športu venuje veľmi málo, iba stretnutím náhodným?
Keď som sa autora opýtal, podľa akého kľúča pre napísanie jednotlivých portrétov vyberal hokejové, funkcionárske, divácke či novinárske osobnosti, ktoré o košickom hokeji písali a píšu, lakonicky odpovedal:
„Hľadal a nachádzal som v prvom rade takých, ktorí nešpekulovali a mali dosť odvahy na to, aby sme jeden druhému v dialógoch dokázali povedať o svojej zraniteľnosti, úprimnosti, o nezištnej pomoci jeden druhému, o svojom majstrovstve ale i bolesti. O svojich hodnotách. Hodnotách človečiny. Štatistiky a úspechy sú zapísané. Vnútro človeka nie. Snažil som sa držať pritom známej pravdy: O hodnote človeka nerozhoduje, čo pozná ale čo koná.“
Zaujímavý názor autora, ktorý má za sebou viacero životných pádov i vstávaní a ktorý tvrdí, že učiť sa od múdrejších, hlavne životmi preverených, i po 70-ročnom životnom kolobehu nie je hanbou.
Pochopil som aj z toho, že mu išlo napísaním knižky ponúknuť otvorenú komunikáciu všetkým, ktorí milujú hokej, sú hrdí na svoje rodisko, v tomto prípade na jeho rodné Košice. Na základe nielen ním povedaného, sa snaží uplatňovať vo svojej publicistike zároveň múdru zdržanlivosť pri premene pomýlených, nevedomých, o skutočných hodnotách života a kráse aj jeho rodných Košíc.
Ak mám úprimne túto hodnotnú publikáciu v súčasných Košiciach priblížiť čitateľovi skôr, než ju dostane do rúk, patrí sa podčiarknuť, že autor a jeho spolutvorcovia, hlavne samotní hokejisti, funkcionári, či už spomenutí vybraní žurnalisti, nechcú publicistikou apelovať na čitateľa krikľavým, alebo senzácie chtivým spôsobom, naopak, dominuje snaha priblížiť hokejovú krásu, šľachetnosť, ľudskosť, čistotu v bežných životoch, počas ktorých aj tí najlepší zavše spáchajú hriech. Ten hriech však nesmie byť ťažký, nesmrteľný!
Osobne oceňujem aj snahu o hokejové prepojenie hokejových Košíc na celý región Východu. Preto sa obsah dotýka aj hokejovej histórie Prešova, Popradu, Tatier, Michaloviec, Vranova, Strážskeho, preto autor skloňuje okrem hodnoty športovej aj hodnotu etickú, či ľudskú.
Autor v jednom portréte o tom píše takto:
„Nechcem vnucovať potravu do neochotných úst tým, ktorí sú spokojní, že existujú v mentálnej apatii a citovej ľahostajnosti k väčšine, ochudobnenej o vnútorný život.“
Snaží sa mnohorakosťou podčiarknuť, aby bola duševná potrava poskytovaná za každých okolností rovnako každému.
V tom spočíva jeho publicistická súcitná povinnosť, náročnosť a zodpovednosť. Hlavne ak si uvedomuje v akom období sa táto kniha dostáva k čitateľovi.
Oslavné udalosti Košíc a košického hokeja sú vhodnou príležitosťou na vydanie takejto publikácie. Ona poskytuje aj myšlienku hľadať paralely medzi kultúrou, športom a politikou. Je dobré, že sa celou publikáciou šinie niť hokejovej histórie nielen samotných Košíc ale aj spomenutého širšieho regiónu. Využime skúsenosti rokmi získané a ukážme celej Európe, ba možno svetu, že v našich končinách dokážeme spájať aj nespojiteľné!
Knižka samotná svojim obsahom nabáda rozmýšľať nad ďalšou myšlienkou, pre ktorú sa ju oplatí prečítať:
„Aj dnes je treba hokeju viac dávať, ako ho približovať ešte viac k biznisu a robiť len pre zisk biznismenov. Hokej má svoje iné prednosti… “ – tvrdí vo svojom portréte, hádam 1. profesionálny hokejista Košíc, František Kolláth. Možno pre mnohých silné slová do polemiky.
Takých a podobných myšlienok je v knihe množstvo. Koniec koncov: dobrá a krásna kniha je tá, ktorá plnými hrsťami rozosieva otázniky. Ani tých nie je vo výpovediach hokejových legiend málo. Mnoho otáznikov je aj v živote, vo svete vôbec.
Svet je nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto v nej nevie čítať. Platí to aj o knihách hokejových. Musíme prečítať veľa kníh, aby sme zistili, o čom je hokejový život, a musíme veľa s hokejom a pri hokeji zažiť , aby sme prišli na to, že buď s hokejom zle žijeme alebo sme čítali zlé hokejové knihy.
Dosť som prečítal z toho, čo ste ponúkli čitateľovi prostredníctvom Športovej agentúry Dukla. Dali ste Slovensku k dispozícii hodnotu, ktorá sa nedá kúpiť. K tej hodnote sa jednotlivec nedostane ľahko, napriek tomu, že za ňu nemusí platiť eurá. Nikomu. Groše ani eurá na kúpu veľkosti ľudskosti neexistujú. Bankou na také hodnoty je skutočne iba úprimné ľudské srdce, ktoré dokáže pochopiť, že každý človek v sebe skrýva okrem iného aj ľudské dobro a potrebu občasného úprimného pohladenia. Vy svojim produktom pre moju maličkosť ponúkate aj toto. A to je veľké bohatstvo, lebo v sebe skrýva ľudskú múdrosť.
Roman Kapitáň, Liptovský Hrádok
