Keď som, aj písomne, oznámil svojim dvom blízkym spolupracovníkom, konkrétne Jožkovi Ivanovi a jeho menovcovi Mazárovi, že spúšťame internetový portál duklasport.sk pre širokú čitateľskú verejnosť, ostal som vo chvíľkovom zamyslení.
Viac ako inokedy som si uvedomil, že pri príležitosti 70. výročia založenia armádneho športu a Dukly Praha, odovzdávali žijúcim olympijským víťazom s logom Dukla, vysoké ocenenia Ministerstva obrany Českej republiky a vedenia Armádního sportovního centra Dukla, v tamojšom Ústrednom dome armády v Prahe, vysokí vojenskí hodnostári. Tak zo spomínaného Ministerstva obrany ako i vedenia ASC Dukla. Vysoké ocenenia prevzali z rúk vysokých funkcionárov MO ČR ako aj ASC Dukla tiež ich tréneri, či dlhoroční funkcionári armádneho športu, tak z Českej, ako i Slovenskej republiky.
Pozoruhodnej pocty sa dostalo aj jedinému zástupcovi českých a slovenských médií za propagáciu armádneho športu, samozrejme armádnych športových kolektívov, samotných športovcov, ich trénerov, lekárov i funkcionárov, s logom Dukla.
Známy český športový novinár, televízny komentátor a moderátor Štěpán Škorpil, ktorý tú veľkú slávnosť moderoval, vyzval na vyzdobené pódium pred 600 prítomnými vzácnymi hosťami prevziať vysoké ocenenie aj jediného zástupcu médií – Slováka, priaznivca Dukly telom i dušou, novinára, publicistu, ale i športového historika, spisovateľa – Jozefa Mazára…
Jožko, ako si na to spomínaš teraz, vo chvíli, keď sa na svetlo sveta dostáva prvé internetové médium Slovenskej republiky pod názvom duklasport.sk?
Zdôrazňujem prvé, lebo ono ako mediálny reprezentant Športovej agentúry DUKLA, tvorivej publicistickej spoločnosti, ktorá sa zaoberá predovšetkým históriou, štatistikami a publicistikou armádneho futbalu pod logom DUKLA v Slovenskej republike a jej nástupníckymi organizáciami, sa špecializuje aj na komunikáciu so širokým spektrom klientov prostredníctvom iných druhov športu a iných športových klubov. Vytvárame postupne serióznu reklamnú a marketingovú spoločnosť v Slovenskej republike, s cieľom mapovať športové odvetvia a aktivity prostredníctvom autorizovaných textov a overených výsledkov, či správnych zostáv družstiev a mien zúčastnených športovcov jednotlivých klubov, nielen vo futbale ale i v iných druhoch kolektívnych športov…
„V prvom rade, ja v sebe nosím neskrývane verejnú úctu k hrdinom Dukly pri Svidníku. Tam, na historickej Dukle, sme vysielali za účasti olympijských víťazov Jožka Pribilinca, Michala Martikána, Eleny Kaliskej, viacerých majstrov sveta a Európy, aj za účasti vedenia vtedajšieho ASC Dukla Praha, k čitateľovi historicky v podmienkach Slovenskej republiky, prvú knižnú publikáciu o histórii športovej Dukly pod názvom „Naša Dukla pod Urpínom“. Práve teraz ešte viac budeš zaskočený, lebo práve dnes je 6. október 2020, vtedy bol 6. október 2007 a oslavovali sme 40. výročie vzniku armádnej Dukly v Banskej Bystrici. No a potom v Prahe? Tam bol prítomný, pre mňa v súvislosti s armádnou Duklou, jeden vzácny pán s menom a priezviskom Antonín Mareček, vtedy mal 96 rokov, a keďže išlo nielen o bývalého hráča pozemného hokeja v drese armádneho športového klubu Československa ale aj autora prvého loga armádneho športu v Československej republike, s odstupom času si uvedomujem, že slovenskej armádnej Dukle nechýba len poznanie histórie autorov vlastného loga, ale aj vlastné médium, aké má napríklad ASC Dukla Praha. Vážim si však, že si s Jožkom Ivanom, práve Ty, zobral za svoje budovať to, čo potrebujeme. Úctu k dejinám klenotov slovenského športu a armády v Slovenskej republike v nadväznosti na šport vrcholový civilný a hlavne aj vidiecky. Úžasne potrebné nóvum.“
Tomu sa dá rozumieť rôznorodo. Čo máš na mysli?…
„Celkom 3 veci, ktoré tak Ty, teda Jaro Šiška, ako i Jožko Ivan, nosíte v sebe desaťročia. Tou prvou je motivácia mať niečo užitočného a dopriať to aj druhým, mať koníčka pomaly ako prácu a k tomu chuť a vôľu prinavrátiť slovenskému športu v súčasnosti najviac to, čo mu chýba. Radosť zo športu zásluhou dobrého spoznávania histórie v súvislostiach života. Nebrať túto aktivitu ako zárobkovú povinnosť ale prinášať ňou radosť iným a ako chuť pre novú orientáciu na radosť bez nadobúdania hmotných statkov.
Ale toto úzko súvisí s druhou vecou. Tou je profesijné zázemie. Aktívne odborné prepojenie na ľudí, ktorí zistili, a držia sa toho aj v živote, že len talent na také zabezpečenie cieľov nestačí. Nedávno som po futbalovom zápase FC Košice – MFK Dukla rozprával so študentom 3. ročníka žurnalistiky, ktorý mi povedal, že štúdium mu otvára oči aj v komunikácii. Tvrdil, že vidieť a spoznávať veci spoza opony, je pre mladého žurnalistu veľmi dôležité.
No a tretia vec, dodržiavať etiku pri dosahovaní cieľov zásluhou skúseností a čo najviac čerpať z poznatkov obecnej a sociálnej psychológie. To znamená, dobre načúvať aby sme ľuďom rozumeli a vedeli s nimi preciťovať ich bolesti, radosti ale i potreby, či pomôcť im nezištne, keď tú pomoc čo najviac očakávajú.“
Naznačuješ nepotrebu hmotných statkov pre činnosť, ktorou sa vydávame?… Ako chceš za takých podmienok dosahovať stanovené ciele?…
„Nie, nie. Tak som to ani nepovedal a tak ani nerozmýšľam. Toto poslanie nemôže prinášať na svet každý. Dokážu to robiť ľudia pracovití a zanietení pre danú vec. Ak majú v danej oblasti bohaté skúsenosti i pozitívne výsledky, ako je to vo vašom prípade. Tvrdím to preto, lebo poznám, že dokážete napĺňať aj životy druhých hodnotami, ktoré sa kúpiť nedajú. Všetci, ktorí sa bijú o prsia ako všetko robia pre kvalitu športových životov, vám budú nápomocní. Aspoň predpokladám, mali by nápomocní byť. Či už sedia na stoličke premiéra republiky alebo napríklad, aj ministra obrany. Tak to robili a robia dlhé roky v Dukle Praha. U nás, v Slovenskej republike, sme napríklad menili riaditeľov Dukly ako na bežiacom páse a kde sme sa dostali?… Poslanie, ktoré vás dostáva do povedomia, sa nedá kúpiť u hocikoho. Aj tam vidím veľkú porobu súčasného slovenského športu.“
Dobre. Takže čo povieš na záver bez otázky?
„Napísal som to aj do jednej zo svojich kníh. Život nie je o tom, akí ste populárni, či obľúbení. Ani o tom, ako sa obliekate a čo tvrdíte v rozhovoroch. Život je vždy verný tomu, kto ste, alebo v čo veríte, čo užitočné ste už svetu dali a čo mu ešte chcete ponúknuť. Všetko čo máme je naše srdce, náš smiech a plač, naša radosť a smútok. Prajem všetkým veľa radosti a hlavne veľa zdravia. Pri štúdiu duklasportu.sk hlavne nové tvorivé nápady pre zvýšenie kvality života. Vašej, i tých druhých. Tiež kvalitných učiteľov a veľa trpezlivosti v dobrom spoznávaní seba samého, aj čítaním o druhých.“
Zhováral sa Jaro Šiška
