Téma veľmi potrebná v čase, kedy sa náš šport približuje z dňa na deň k bodu mrazu. Možno je aj preto takéto moje tvrdenie, že nikde nenachádzam konkrétne spracované témy, ako kvalitne riadiť stredné športové školy v našej vlasti.
Podľa mojej skromnej mienky, až príliš, aj v našom školstve, v športe miešame hrušky s jablkami, namiesto toho, aby sme sa venovali športovej kultúre systémovými krokmi, ktorá nám bude prinášať úspechy.
Veď ešte pred desaťročiami sme ich tu mali svetové.
V Banskej Bystrici, ako v prvej škole bývalého Československa, ktorá bola riadená Ministerstvom školstva a športová činnosť v nej bola metodicky usmerňovaná vtedajším Slovenským ústredným výborom ČSZTV a jeho jednotlivými zväzmi, kvalitne dokázali experimentálne možnosti skĺbenia vzdelávacích úloh na úrovni II. stupňa základnej školy a gymnaziálneho štúdia – so športovou prípravou športovo talentovaných žiakov – na úrovni strediska vrcholového športu mládeže.
Potvrdiť to môžu výsledky z tohto obdobia, lebo, po experimentálne vydarenom období, vznikali popri Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici ďalšie podobné školy v Košiciach, Bratislave a Trenčíne.
Na tých, ale neskôr i ďalších podobných školách, vyrástli mnohí úspešní športovci – reprezentanti, úspešní olympionici, majstri sveta, Európy, ktorí na všetkých kontinentoch šírili dobré meno Slovenska, ale i celej Československej republiky.
Protagonisti takejto skvelej myšlienky už nežijú. Mám na mysli 1. riaditeľa Športového gymnázia v Československu – RNDr. Zoltána Kohúta, ale i ďalších nadšencov, ako Ernesta Cabana st., Ľubomíra Drobča, PhDr. Róberta Rozima i ďalších.
Banská Bystrica bola reálnou, veľmi potrebnou pokladnicou metodickej múdrosti – i vďaka vtedajšiemu Armádnemu stredisku vrcholového športu (ASVŠ) Dukla, so svojimi trénermi, metodikmi, lekármi, ale hlavne vrcholovými športovcami, v úzkom prepojení na vysokoškolskú TJ Sláviu PF Banská Bystrica.
Žijúcich pamätníkov nepresvedčí nikto, že v kolektívnom chápaní zdravého systému telesnej výchovy sú rozhodujúce dnes len 2 alebo 3 hodiny telesnej výchovy na základných či stredných školách, keďže chýba systém kvalitného riadenia stredných športových škôl a štátnych športových akadémií na území Slovenskej republiky, ktorý sa odvíjal v čase svojej prosperity od vopred dohodnutých podmienok a finančného zabezpečenia.
Aký normatív žiakov pre špičkové stredné športové školy môže platiť? Čas nás presviedča, aké sú choré také spôsoby a prístupy ku kvalite a prosperite stredných športových škôl.
Aj preto som si dovolil založiť, zatiaľ nikým nepodporovanú knižnú publicistiku, v spojení s treťosektorovou Spoločnosťou slovenských velikánov, ktorá sa zaoberá plnením odkazov skutočných slovenských velikánov: Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Alexandra Dubčeka, ale i tých malých, a predsa veľkých, velikánov zo svetového športu, našich hrdých Slovákov, ktorí počas svojich životov, aj z malého Slovenska hovorili, a tí čo dnes žijú, stále hovoria, ako sa pracovalo a pracuje s pozitívnymi odkazmi vo svete, aby sa rodil úspech a aby neodumieralo, či nekolabovalo v Slovenskej republike ľudské zdravie a ani ľudské dobro či športová kvalita v ňom.
Sčasti to znova naznačujú rozhovory, aj v dvojčísle písaného média, štvrťročníka Slovenskí velikáni, kde dostávajú priestor aj také spomínané osobnosti, aké uvádzam a ktoré majú čo povedať do systémových krokov o našom, aj športovom, živote v tom celospoločenskom, teda v jeho smerovaní a výchove.
Sú aj skvelí pedagógovia, bývalí športovci či tréneri svetového rangu, ale aj študenti – ako produkt spomínanej kvality. Jedným z takých je, napríklad, aj súčasný riaditeľ Strednej športovej školy v Banskej Bystrici PaedDr. Jozef Smekal, ktorého športovo – trénersko – pedagogické skúsenosti prinesieme v médiách, ktoré publicisticky autorsky obhospodarujeme: najbližšie na internetových portáloch Duklasport.sk, RegionHont.sk, ale i v písanom štvrťročníku Slovenskí velikáni a v knižnej produkcii, presnejšie v II. diele knihy „Šport, futbal zvlášť očami primátorov, starostov, pedagógov a verejnosti“.
V tom I. diele, s ktorým sa môžete zoznámiť na portáli Duklasport.sk, nám publicistika svojím obsahom vliala inšpirácie i podnety na tvrdenie, že v živote nestačí len čítať, študovať a byť funkcionárom, ale odkazmi sa musí aj pri športe žiť!
Čo vy na také tvrdenie a na tieto myšlienky?
