Nedávno ma oslovil môj dlhoročný čitateľ, prečo sa desaťročia pokúšam publicisticky podporovať harmonický rozvoj človeka, naviac aj knižnou publicistikou bojovať proti tvrdej špecializácii a jednostrannosti, hlavne detí a mládeže v športe?
Obsah svojej otázky odôvodňoval predovšetkým tým, že v dnešných časoch športovej žurnalistiky ma nemôže obsah takejto tvorby uživiť.
Odpovedal som mu, že práve harmonický rozvoj jedinca a všestranne dlhodobo spoznávané filozofické, teda aj etické a sociologické otázky športu, sú obvykle považované za tie, ktorých sústavné spoznávanie je nezastupiteľným predpokladom ľudského, dlhodobo existujúceho, nielen športového úspechu. A živenie sa a spôsob života zvyčajne veľmi úzko súvisia. Kvalitný spôsob života zdravého a dobre mentálne pripraveného jednotlivca, s jeho vyrovnanou vnútornou integritou, nie je závislý na honbe za financiami.
On mi na to:
„Povedz mi to polopatistickejšie.“
Moja odpoveď znela:
„V centre záujmu mojej publicistiky sú ľudia, ktorí sa na rôznych úrovniach zaujímali, alebo stále zaujímajú, či ovplyvňujú filozofiu športu a sociálne pohľady na pohyb a šport. Medzi hlavné oblasti patrí problematika duchovných aspektov pohybu, fenomén súťaživosti a tiež problematika udržateľnosti vývoja v súčasnom športe.“
Zareagoval znova zvedavo a svojrázne:
„Veď práve preto? Ty a história armádneho športu. Duklista telom a dušou?… Futbal. A ten vrcholový, špičkový zvlášť. Chceš body, výhry, výsledky…“
Nevzrušilo ma toto jeho konštatovanie. Možno aj preto, že napríklad teraz, keď bola ukrutná zima, aj nemecký futbalový Bayern Mníchov, vo vyspelej nemeckej bundeslige, dbal na zdravie svojho fanúšika a, napriek skvelým podmienkam na svojom štadióne pre futbalového priaznivca, svoje stretnutie o bundesligové body odložil.
Jednoducho, dohodol sa so súperom, že hrať nebudú, lebo si vážia svojho diváka, ktorému vytvárajú skvelé, hlavne pre podporu zdravia, kvalitné podmienky!
My sme, napríklad, v Slovenskej republike, nechali hrať v úžasne nepriaznivom počasí aj ligové zápasy detí a dorastencov! Aká je to filozofia športu a vôbec filozofia života? Nemýľme si zásady zábavného priemyslu či nebodaj mamonu, alebo dokonca ľahostajnosti, s futbalom, pokiaľ ho ešte chceme pokladať za šport!
Alebo tu ide iba o marketingovú dominanciu skupiny funkcionárov, pritom iste zďaleka nie všetkých, ktorí vidia iba peniaze vo vrecku – z prosperity futbalových aktivít?! Napriek škodlivosti zdravia? Kde tu existuje a aká je prevencia zdravia? Potom sa nečudujme, že na zápas o prvoligové body príde na banskobystrické Štiavničky ani nie 500 uzimených divákov. Do podmienok, že ten futbalový luxus Bayernu, s tým nefutbalovým a zdá sa, že stále nepodstatným na Štiavničkách, podobne ako jeho postoj ku svojej histórii, je neporovnateľný. Preto som odpovedal takto a preto to verejne dávam znova na známosť, že je nanajvýš potrebné odborne sa venovať aj v našej prekrásnej vlasti filozofii športu a sociálnym pohľadom na pohyb a šport.
Medzi hlavné oblasti jeho záujmu patrí problematika duchovných aspektov pohybu, fenomén súťaživosti a tiež problematika udržateľnosti vývoja v súčasnom športe. Preto si tu dovoľujem citovať napríklad aj docenta Dr. Emanuela Hurycha z Masarykovej univerzity v Brne, športovca oddaného telom i dušou filozofii, ktorú sa snažím priblížiť jeho skúsenosťami, prežitkom, poznaním tak, ako to definuje on a o ktorej píše obšírne v tomto smere, do môjho II. dielu knižky: „Šport a futbal zvlášť, očami funkcionárov štátnej a verejnej správy, vedcov, pedagógov, športových činovníkov a verejnosti.“
Citujem:
„Filosofický pohled na svět není dostupný každému, máme-li na mysli hlouběji vedené uvažování, nikoli pouze jakési „hospodské rozumování“. Je to dáno zejména vysokou mírou abstrakce a složitostí základních ontologických, gnoseologických a etických konceptů, z nichž filosofie ve svých různých podobách vychází. Přesto považuji filosoficky založené vnímání sportu za potřebné a přínosné. Například v oblasti etiky, je podle mne, těžko zastupitelné.“
Naviac si dovoľujem, po rozmieňaní tejto problematiky na „drobnejšie kamienky“, s jeho dovolením, citovať i ďalší jeho názor v súvislosti so zaujímavým uvažovaním jedného z množstva mojich čitateľov, s ktorými sa snažím denne komunikovať:
Citujem:
„Sportovní novináři mají dnes také široké pole působnosti, v jehož rozlehlosti ovšem logicky nacházíme více zrádných bažin a pastí, než tomu bylo dříve. S tím, jak se rozrůstá diverzita platforem pro různá sdělení, a s tím jak původní roli tištěných médií stále více přebírají média elektronická, se setkáváme s jistým přeplněním prostoru informacemi. V mírné parafrázi slov Jana Wericha (v duchu jedné z forbín – předscén – ze hry Osvobozeného divadla „Těžká Barbora“) lze říci, že dnes umí mnohem více lidé psát než před několika málo sty lety. Ono, před několika málo sty lety, málo lidí umělo psát. Ale ti, kdo uměli psát, ti uměli psát… To se dá číst ještě dnes, to byste nevěřili.
V akademickém prostoru se setkáváme často s tím, že jsou nějakým způsobem nuceni psát i ti, kteří to jednak neumějí, jednak o to nemají zájem. Nutnost vyprodukovat závěrečnou práci (bakalářskou, magisterskou atd.) je pak v mnoha případech spojena s nechutí k této činnosti, což může být i živnou půdou pro plagiátorství.“
Dodávam pre ucelenosť tejto skrátenej publicistiky o tomto probléme, že tak isto aj logo DUKLA neprišlo na svet len tak z ničoho nič.
Tá pražská DUKLA, futbalovo najslávnejšia, v 60. rokoch minulého storočia patriaca do absolútnej klubovej svetovej futbalovej špičky, porazila, napríklad na turnaji za morom, vtedy azda absolútne najkvalitnejší klubový celok sveta, brazílsky FC Santos s 5 reprezentantmi vtedajšieho reprezentačného mužstva Brazílie, vtedajších majstrov sveta 4:3, anglický špičkový klub FC Everton 7:2 apod.
DUKLA Praha niesla pri svojom vzniku najskôr názov ATK Praha (Armádní tělovýchovný klub Praha so vznikom v roku 1948), neskôr, od roku 1953, ÚDA Praha (Ústřední dům armády Praha) a až v roku 1956 rozhodli v Československej republike vtedajší štátni činovníci o hrdom názve DUKLA.
Uvádzam to ako holý fakt, i dôkaz sústavného poznávania a zoznamovania sa generácií, popri filozoficko – sociálnych otázkach, aj s oblasťou futbalovej histórie a hlavne ľudských príbehov v nej.
