Pokračujeme so seriálom rozhovorov s významnými osobnosťami slovenského športu. Prinášame aktuálne náš rozhovor s 51-ročným športovým riaditeľom MFK Dukla Banská Bystrica Jozefom Moresom. Vyrastal na Orave, konkrétne v Oravskom Podzámku, na ktorý má pevné väzby a vždy sa tam rád vracia. Hlavne za bratom Rasťom, tiež bývalým hráčom banskobystrickej Dukly a jeho rodinkou.
S futbalom začínal v Oravskom Podzámku, následne ešte ako chlapec herne chvíľu pôsobil v Dolnom Kubíne, aby v dorasteneckom veku prestúpil do Dukly Banská Bystrica.
Okrem Dukly Banská Bystrica, 1.x v sezóne 1991/1992, ako hráč na Slovensku, pôsobil ešte v Podbrezovej, Piešťanoch, Banskej Štiavnici, Rakytovciach a v zahraničí v Nemecku v kluboch 1. FC Passau 1911 e. V., SSV Jahn Regensburg e. V. a SpVgg Weiden SV e. V.. V debatách o pôsobení v zahraničí nezabudne zdôrazniť, že ho to po ľudskej, odbornej a aj jazykovej stránke, veľmi obohatilo.
Ako tréner a manažér začínal pri prípravke v Dukla Banská Bystrica (s ročníkom *1998), postupne trénoval FK Rakytovce (3. liga), Králiky (3. liga), TJ Sokol Dolná Ždaňa (3. liga), FK Železiarne Podbrezová. Tu pôsobil ako športový riaditeľ mládeže, ale aj ako tréner „A” mužstva v I. aj II. lige a tiež aj ako tréner mladšieho dorastu.
Od roku 2020 je držiteľom najvyššej trénerskej licencie UEFA PRO a od roku 2018 najvyššej mládežníckej licencie UEFA Elite Youth „A”.
Vo funkcii športového riaditeľa MFK Dukla pôsobí od 1. januára 2022, takže skoro 2 roky. Dosť dôvodov na dlhší, neformálny rozhovor.
Prinášame vám naše otázky i jeho odpovede.
Čo všetko na pozícii športového riaditeľa MFK v Dukle Banská Bystrica zastrešuješ?
V prvom rade zastrešujem športovú stránku „A” mužstva dospelých.
Som zodpovedný za zloženie kádra „A” mužstva, za výsledky „A” mužstva, za zloženie a fungovanie realizačného tímu „A” mužstva, za plnenie predsezónnych športových cieľov.
Zastrešujem komunikáciu s realizačným tímom pri hodnotení majstrovských zápasov, pri riešení zápasovej stratégie, pri hodnotení tréningových ukazovateľov hráčov, transferových vstupov do kádra, komunikáciu s agentúrami a manažérmi hráčov, zdravotníckym personálom ohľadom zdravotného stavu hráčov, komunikáciu s hráčmi „A” mužstva.
Zastrešujem tvorbu klubovej filozofie, v rámci ktorej sa budeme riadiť princípmi, ktoré budú súčasťou herného prejavu, hlavne pri mládeži.
Intenzívne spolupracujem s kolegami našej mládežníckej Akadémie, hlavne s riaditeľom mládeže Richardom Rubintom a trénerom U19 Martinom Poljovkom.
Zastrešujem analýzy a hodnotenia majstrovských zápasov družstiev mládeže, ako aj kontrolu a hodnotenie tréningového procesu.
Súčasťou tejto práce je, samozrejme, dennodenná spolupráca so všetkými zložkami v rámci klubu, či už športovej, marketingovej, technickej, zdravotníckej, administratívnej, riešim komunikáciu s fanklubom, kde máme jednoznačnú úlohu rozšíriť jej členskú základňu.
Absolvujem množstvo stretnutí, porád, školení, prednášok, zapájam sa do tréningového procesu.
Ďakujeme, že si si v tej záplave tvojich povinností našiel čas aj pre väčšiu časť futbalových skalných a neodmietol si tento rozhovor. Keď si dostal ponuku na túto funkciu, čo bolo pre teba najväčšou výzvou, že si na ponuku zareagoval pozitívne?
Prioritou bol postup „A” mužstva do najvyššej súťaže a práca s mládežou.
Sprofesionalizovanie a skvalitnenie športovej práce v klube, hlavne čo sa týka metodiky, odbornosti a vedenia tréningového procesu a to na všetkých úrovniach v klube.
Vypracovanie klubovej filozofie, princípov hry MFK Dukla, jej zapracovanie do praxe a s tým súvisiace kontrolné mechanizmy.
Čo sa akadémie týka, išlo o zlepšenie všetkých zložiek športovej prípravy a rozvoja mladých hráčov s víziou výchovy vlastných hráčov pre „A” mužstvo dospelých, s nastavením určitých pravidiel. Je potrebné zdôrazniť, že ide o dlhodobý proces, ktorý je ešte len na začiatku.
Menili sa podľa teba, po tvojom príchode na túto pozíciu, niektoré praktiky v klube?
Na začiatku nie. Potreboval som si urobiť prehľad, vlastnú analýzu o fungovaní a dennodennej činnosti „A” mužstva po športovej stránke. Mám na mysli analýzu tréningového procesu, komplexnej predzápasovej prípravy, hodnotenie majstrovských zápasov, spoluprácu členov realizačného tímu, prípravu tréningového procesu realizačným tímom, prácu so zranenými hráčmi, regeneráciu – proste celú športovo-metodicko-logistickú činnosť „A” mužstva a až následne sa do toho začalo postupnými krokmi vstupovať.
Po rozhodnutí o postupe do najvyššej súťaže z 2. miesta, nás okrem športovej stránky, spolu s kolegami, čakalo množstvo inej práce. Transformácia klubu na akciovú spoločnosť, skrátené licenčné konanie, riešenie požiadaviek na infraštruktúru, logistiku, atď. … Tie športové, ale aj administratívne, marketingové, obchodné a logistické kritériá pre najvyššiu súťaž sú oveľa náročnejšie a to nás stálo množstvo úsilia.
Samozrejme, najdôležitejšia bola športová stránka. Bolo nám jasné, že to, čo stačilo v II. lige, nebude stačiť v najvyššej súťaži. Postupne prišlo ku zmenám v realizačnom tíme, v kádri „A” mužstva, v tréningovom procese, skvalitnila sa lekárska a rehabilitačno – regeneračná starostlivosť či materiálne zabezpečenie.
Bolo to náročné, ale zaujímavé obdobie, plné dynamiky a stresu. Získali sme množstvo skúseností.
My sme, za čias pred tvojím príchodom, často, okrem pochvál, aj neraz kriticky hodnotili kvalitu trénerskej i metodickej práce vtedajších trénerov „A” mužstva za hru v poli a rovnako i pri vyberaní tzv. hráčskych posíl. Spôsobila to psychická a herná deštrukcia „A” mužstva, ale i zlá práca na viacerých iných úsekoch. Ako by si verejne hodnotil kvalitu dosahovaných výsledkov v oblastiach, ktoré teraz riadiš?
Čo sa „A” mužstva týka, napriek výbornej prvej sezóne, a sľubne rozbehnutej tej aktuálnej, neustále pracujeme na zlepšení kvality našej spoločnej práce a úsilia. Nikdy nepodľahneme pocitu sebaklamu a spokojnosti. Chceme sa neustále zlepšovať.
Potešujúce je, že sa zlepšuje náš domáci herný prejav. Hráme kolmejšie a priamočiarejšie. V posledných 2 kolách sme neinkasovali, čo je tiež ukazovateľ kvality. V prvej trojke najlepších strelcov máme 2 hráčov: Roba Polievku a Martina Rymarenka. Hráme o prvú šestku a o našich hráčov je záujem. Máme reprezentanta Slovenska a najlepšieho hráča ligy, Roba Polievku. Káder má svoju kvalitu. Okrem toho, a stúpajúcej výkonnosti, má mužstvo charakter. Toto všetko nás teší.
Zdôrazňujem, neuspokojuje, ale teší, motivuje a inšpiruje!
Potrebujeme zlepšiť vyťaženosť a zápasovú prax mladých hráčov. Tu musíme bezpodmienečne zlepšiť, napríklad, spoluprácu s Dolným Kubínom, našou farmou – pracujeme na tom.
Čo sa týka Akadémie, jednoznačne chceme nadviazať na minulosť Dukly a jej povestnú a tradičnú prácu s mládežou. Pracujeme na tom, aby sme sa dostali tam, kam Dukla tradične patrí. Ako som už naznačil, ide o dlhodobý projekt, ktorý postupne naberá na obrátkach. Veľmi rýchlo sa dá padnúť na dno, čo sa nám v roku 2017 stalo. Návrat a proces obnovy a reštartovania trvá pri mládeži dlho. Je to beh na dlhú trať. Mládež je priorita a budúcnosť klubu. Nesmieme dopustiť, aby sa niečo podobné zopakovalo. Cesta naspäť je potom veľmi náročná a komplikovaná.
Máme vytvorené obrovské portfólio hráčov v prípravkách, z čoho sa už dá vyberať, prvými lastovičkami sú kategórie U12 a U13, ktoré v tréningoch a zápasoch ukazujú obrovský potenciál. Postupne sa nám výkonnostne zlepšujú dorastenecké kategórie.
Problémy máme v kategóriách starších žiakov U14 a U15, tu pretrváva problém z minulosti. Tu zaostávame nielen po hernej stránke, ale aj fyzickej a mentálnej. Situáciu máme rozanalyzovanú, sám som zvedavý, kam chlapcov dokážeme ešte posunúť – uvidíme na konci sezóny. V každom prípade budeme musieť tieto 2 kategórie určite doplniť, aj smerom ku dorasteneckým kategóriám.
Komplexne ako klub sa zlepšujeme a to na všetkých úrovniach, ale stále sme len na začiatku nášho snaženia.
Samozrejme, sme si vedomí aj našich nedostatkov a slabších stránok. Pracujeme na ich postupnom odstraňovaní.
Môžeš prezradiť, či máš v talóne pripravené projekty, ktorých realizáciou sa bude dať stále zlepšovať kvalita výstupov, napríklad, už počínajúc blížiacou sa zimnou prípravou a s príchodom futbalovej jari 2024?
Už som naznačil v jednej z predchádzajúcich odpovedí, že v prvom rade je to zlepšenie spolupráce s Dolným Kubínom, hlavne s ohľadom na zápasovú prax a vyťaženosť mladých hráčov. Toto bude našou najaktuálnejšou snahou.
Dokončenie klubovej filozofie je tiež prioritná úloha. Bude obsahovať princípy hry, ktorými sa chceme prezentovať v majstrovských zápasoch. Ich implementácia do tréningového procesu a jeho kontrolná činnosť.
Transferové aktivity, postupná investícia do mladých hráčov s víziou do budúcnosti.
Čaká nás zmena metodiky kondičnej prípravy mládeže.
V pláne je aj infraštruktúrny rozvoj, hlavne tréningových plôch.
Ty si produktom mládežníckej futbalovej školy ešte armádnej Dukly Banská Bystrica, v ktorej nechýbala pravidelná kvalita odpočtu trénerských trendov aj trénerov pri mládežníckych družstvách, vtedy dokonca v československých športových, nielen futbalových médiách? V prvoligových futbalových mužstvách sa na sklonku 20., ale aj začiatkom tohto storočia, odchovancami Dukly Banská Bystrica v majstrovských tímoch len tak hemžilo. Aká je podľa teba situácia v práci s dorastom v MFK Dukla dnes? Nám sa zdá, že súčasná MFK Dukla ešte stále žije “z vlastných hráčskych zdrojov”, stále skôr z minulosti, než nedávnej prítomnosti…
Áno, v základnej zostave sa nám objavujú: Záhumenský, Uhrinčať, Ľupták, Považanec, Hlinka, Polievka, Rymarenko, Hanes – to sú produkty minulosti.
Zo súčasnosti tu máme Svetlíka, Kőröša, Klimpla, ktorí naznačujú svoj potenciál, ale musia hrávať. Potrebujeme bezpodmienečne zlepšiť spoluprácu s Dolným Kubínom. Čo najskôr máme v úmysle zriadiť vlastné „B” mužstvo (juniorku). Pracujeme na tom. Pôjde o kľúčovú vec v procese prechodu hráčov mládeže do mužského futbalu.
Už som spomínal, že chceme postupne nadviazať na tradíciu Dukly, čo sa mládeže týka. Je to dlhodobý proces, niečo sa naštartovalo, ale musíme byť trpezliví a hlavne nároční na prácu v tréningovom procese v akadémii.
Dá sa s tým súhlasiť i polemizovať. Aj o konkrétnej práci podaktorých trénerov, ktorí v klube pôsobia a ktorí poodháňali niektoré svetlé mladé talenty pred tvojím príchodom z Dukly preč, ale to je vec na inú diskusiu. Skonštatoval si, že sme prežili úspešný prvý pokovidový rok návratu do najvyššej seniorskej slovenskej futbalovej súťaži dospelých. Ako vnímaš, z pohľadu výchovy a práce, s vlastnými odchovancami, tento ročník?
V tejto sezóne máme naozaj kvalitný káder. Pre mladých hráčov je veľmi náročné prebojovať sa do zostavy. Okrem Uhrinčaťa sa v nej objavuje aj Hanes. Ostatní chlapci, ako Svetlík, Kőröš a Klimpl dostali väčšie minutáže len v pohárových zápasoch. Je to veľký skok, prejsť z dorastu hneď do „A” mužstva. Nestačí len trénovať, musia hrať! Preto je nevyhnutné postarať sa o to, aby mali kde hrávať a získavali skúsenosti s mužským futbalom. Spomínal som zlepšenie spolupráce s Dolným Kubínom a pripravujeme vytvorenia vlastného „B” mužstva v čo najkratšom čase. Je to jediná cesta, ako postupnými krokmi dopĺňať základnú zostavu „A” mužstva vlastnými odchovancami, samozrejme pri splnení ich výkonnostných kritérií. To je najdôležitejšie! Musia mať v prvom rade kvalitu, správnu mentalitu a charakter.
Žijeme v 21. storočí. Podľa nás sa z roka na rok vytráca zo živej metodicko – trénerskej futbalovej praxe tá slovenská futbalová a kvalitná funkcionárska metodika práce v kluboch. Z mužstiev I. ligy máme pri “A” mužstvách z prvej šestky v tabuľke zatiaľ iba 2 slovenských trénerov. V Slovane Bratislava a v MFK Dukla. V základných zostavách sa to len tak hemží cudzími hráčmi – až na malé svetlé výnimky. Čo ty na to?
Na jednej strane tu máme globalizáciu, to znamená, že v dnešnej dobe je to normálny jav. Na druhej strane tu máme vlastný záujem a samozrejme klubové vnímanie danej situácie. Treba sa na to dívať komplexne a v širších súvislostiach. Každý klub ide svojou vlastnou cestou. Svet sa zmenil a neustále mení, nič nie je také, ako bolo predtým. Nevidel by som to až tak dramaticky, veď aj pre našich hráčov je motiváciou sa dostať do zahraničia. Ak je zahraničný hráč kvalitný, prispieva k zvyšovaniu úrovne súťaže, tak to nevidím ako problém. Problém nastáva vtedy, ak zahraničný hráč je na rovnakej, alebo slabšej výkonnostnej úrovni, v porovnaní so slovenským hráčom, a napriek tomu dostáva prednosť.
Problém motivácie športovať, presadiť sa, a celkový pohľad na šport na Slovensku, vnímam komplexne a veľmi kriticky.
Keď si v prvom rade porovnám situáciu v okolitých štátoch, tak športovo – ekonomická podpora výchovy a rozvoja mladých športovcov, budovanie infraštruktúry, je neporovnateľne vyššia, ako na Slovensku. Jednoznačne tam vyhráva spoločenská objednávka a verejný záujem o šport. Celkovo športu je pripisovaný mimoriadny význam pri formovaní a výchove mladých ľudí.
Na rozdiel od situácie u nás. Šport tu je na okraji záujmu a mám pocit, že sme pomaly na príťaž. Vôbec si neuvedomujeme, že šport je najlepšia prevencia voči všetkým neduhom dnešnej doby a má svoju nezastupiteľnú spoločenskú hodnotu pri formovaní mladého človeka – športovca.
V neposlednom rade musím konštatovať, že záujem o šport medzi mladými a ich motivácia presadiť sa, je v porovnaní s minulosťou, oveľa nižšia. Žiaľ.
