Pred 2 mesiacmi sme uviedli poslednú časť, presne 26. januára 2021, 5-dielneho seriálu „Biela stopa SNP, vzostup a pád“, ktorý mal asi väčší ohlas, ako sme čakali. Myslíme si, že je preto vhodné, čo sme, dá sa povedať, že aj avizovali, sa po ohlasoch čitateľov, k uvedenej problematike vrátiť a čo to dovysvetľovať z pohľadu, či z pera Joža Ivana, člena v 26 ročníkoch Centrálneho organizačného výboru (ďalej aj COV) tohto podujatia, a potom, po jeho rozpustení, aj v banskobystrickom organizačnom výbore a prečo a ako vôbec došlo ku koncu Bielej stopy SNP (ďalej aj BS SNP).
Nechajme už rozprávať, tentokrát v 4 častiach, ktoré tu budeme postupne uvádzať 1x týždenne, vždy zhruba na prelome utorka a stredy, priameho organizačného účastníka BS SNP, desaťročia známeho športového komentátora a hlásateľa významných športových podujatí, nielen po celom Slovensku, nášho redaktora Športovej agentúry DUKLA, Joža Ivana:
„Po uverejnení série 5 článkov, v 5 pokračovaniach, na našom internetovom portáli duklasport.sk, v mesiaci január 2021 pod názvom Biela stopa SNP, vzostup a pád, kde som opísal v skrátenej podobe históriu doteraz najmasovejšieho a najpopulárnejšieho lyžiarskeho bežeckého podujatia na Slovensku, sa s mnohými otázkami na mňa obrátili jeho priaznivci.
Niektoré som im zodpovedal, na niektoré nepoznám oficiálnu, a dá sa povedať relevantnú odpoveď, a zodpovedať by ich mal niekto iný. Najprv uvediem, čo ma viedlo k napísaniu týchto článkov a prečo som ich napísal tak, ako som ich napísal.
Napriek tomu, že história prvých 16 ročníkov Bielej stopy SNP bola presne zdokumentovaná a uverejnená i knižne, v jednotlivých článkoch som sa snažil nájsť, aspoň podľa mňa, v priereze histórie najdôležitejšie udalosti, ktoré toto podujatie najviac ovplyvnili.
Som si vedomý toho, že ich bolo podstatne viac, zaslúžili by si väčšiu pozornosť a možno, že i ďalšie knižné spracovanie. Otázky ktoré som od ľudí dostal, ma utvrdili v tom, že málo ľudí vedelo o tom, prečo a ako vôbec došlo k tomu, že v roku 2005 sa Biela stopa SNP rozdelila na kremnickú stranu, kde začali organizovať Bielu stopu so štartom a cieľom na Skalke a na banskobystrickú stranu, kde pokračovali v organizovaní tradičnej Bielej stopy SNP na Králikoch. A myslím si, podľa reakcie iných, že je tomu tak dodnes.
Vo všetkých napísaných článkoch, okrem II. časti, môjho pohľadu na svetový kongres v Lillehammeri, ktorého som sa zúčastnil, a napriek tomu, že som bol i pri väčšine kladných, ale i záporných vecí, týkajúcich sa Bielej stopy SNP, ale v uverejnených článkoch som sa zámerne vyhol vlastnému subjektívnemu pohľadu na tieto veci a len na základe faktov a dostupných, ľahko overiteľných materiálov som o nich napísal.
Verím, že časom sa nájde niekto, kto na základe zápisníc z rokovaní Centrálneho organizačného výboru tohto podujatia, ktoré som odovzdal do Štátneho archívu Ministerstva vnútra SR, a časť i do Múzea SNP v Banskej Bystrici, a na základe výpovedí ešte stále žijúcich ľudí, ktorí v tom čase pracovali v organizačných výboroch tohto podujatia, tak na kremnickej ako i banskobystrickej strane, napíše pravdivo a objektívne o udalostiach a postojoch jednotlivých členov bývalého Centrálneho organizačného výboru a i súčasného organizačného výboru k týmto udalostiam.
Určite mu k tomu dopomôže i presné zozbieranie novinových článkov mienkotvorných slovenských novín, ktoré od 1. ročníka až po súčasnosť, uverejnili o tomto podujatí svoje materiály. Tie detailne spracoval a stále spracováva Ing. Peter Berčík.
Aby to nevyzeralo v mojich uverejnených článkoch ako môj alibizmus, na základe otázok ľudí o podanie vysvetlenia k niektorým veciam, tak som sa rozhodol takýmto spôsobom uviesť podrobnejšie môj subjektívny názor a postoj na 26-ročné pôsobenie vo funkcii v centrálnom, a po jeho rozpustení, v banskobystrickom organizačnom výbore, konfrontovaný s objektívnymi a dostupnými faktami.
Mojim cieľom nie je ospravedlňovať chyby, ktorých sme sa pri príprave a zabezpečení Bielej stopy SNP dopustili v Centrálnom organizačnom výbore, vrátane mojich chýb, pretože som bol jeho súčasťou, ale ukázať na faktoch, že mnohé chyby, ktoré sú pripisované ľuďom v bývalom COV BS SNP, boli neobjektívne a vyplývali aj zo subjektívneho posúdenia vecí ľuďmi mimo organizačných výborov.
Preto v tomto článku, uvádzanom na pokračovanie, v 4 jeho častiach, využívam aj konfrontačnú líniu, bez ktorej by sa niektoré veci nedali správne vysvetliť a následne čitateľmi i správne pochopiť. Celý článok som okrem toho rozdelil na takých 6 ucelenejších celkov: práve prečítaný Úvod a A) až E).
A) Nebudem sa vracať do histórie vzniku, a pôsobenia Bielej stopy SNP, a jej najsvetlejšieho obdobia.
Za rok, ktorý podľa mňa najviac v novodobejšej histórii ovplyvnil ďalšie úspešné pokračovanie BS SNP, pokladám rok 1999. V tomto roku sa nepodarilo Bielej stope SNP naplniť účasť 1 000 štartujúcich v hlavnej kategórii, zaručujúcu prijatie Bielej stopy SNP do Wordloppetu, prestížneho zoskupenia svetových lyžiarskych behov.
To čo sa nepodarilo BS SNP, naplnili česká Jizerská 50-ka a poľský Beh Piastów, ktoré do Wordloppetu, na základe splnenia stanoveného kritéria, boli prijaté.
Táto vec negatívne ovplyvnila i ďalšie rozhodnutia organizátorov tohto podujatia pracujúcich v COV a jednotlivých organizačných výboroch, ale na druhej strane viac podnietila ambície ľudí, ktorí mali na priebeh vývoja, ďalšieho smerovania Bielej stopy SNP a týchto udalostí, svoj vlastný názor a stáli mimo organizačných výborov tohto podujatia.“
Ďalšiu, 2. zo 4 častí, uvedieme o týždeň, zhruba na prelome utorka a stredy, zo 6. na 7. apríla 2021.
