Namiesto motta:
Tentokrát o osobnosti, v meste Banská Bystrica veľmi dobre známej, širokým zástojom verných Banskobystričanov vysoko uznávanej. Mnohí o ňom nevieme či v televízii sleduje dlhé ságy. Ale ak si prečítame ďalšie riadky, zistíme, že rešpektuje, a dobre pozná, príbehy svojho rodu i zo svojho života. Tie sú omnoho pútavejšie, reálne, skutočné a hlavne pre našu publicistiku zmysluplné.
Nechajme však písomne dokumentovať pre celú našu súčasnú, a aj budúcu, pospolitosť, známejšie či menej známe výroky a čriepky či črepiny z jeho života, dnes už vyše 82-ročného Róberta Strieša, usporiadané do jedného publicistického celku. I keď musíme rešpektovať známu pravdu, že na každom dobrom portréte sa dá spoznať, ktorého maliara predstavuje. A mnohí štatistici by mu mohli jeho evidenciu, rovnako ako aj pamäť, závidieť…
Najskôr však úvodný citát od samotného Roba Strieša:
„Zistil som – len dobrí priatelia, život ti spestria!“
Letokruhy Roba Strieša – jeho vyjadrením:
„*27. marca 1941 – už som tu,
– neskôr, ako 10-ročný – rímsko–katolícky miništrant,
– absolvent ZDŠ – chválitebne,
– priemyslovka – LTT (len tak tak),
– Základná vojenská služba – excelentná,
– Hudobná škola – ďaleko od Moskvy,
– v roku 1962 – víťaz Armádnej súťaže umeleckej tvorivosti, Poprad.“
Music story Banská Bystrica:
„Títo ma nasmerovali na moju 60–ročnú hudobnú púť – a potom to už išlo akosi samé:
– P. Janíček, I. Nagy, M. Talaj, M. Zlámal,
– v roku 1963 – prvá kapela ZK Slovenka – STAR CLUB, P. Zima,
– v roku 1964 – P. Janíček,
– 10 rokov Slovenský rozhlas,
– najdlhšie hranie: banskobystrický LUX, Doktorandský ples – 16 hodín nepretržite,
– v roku 1978 – s orchestrom D. Stolára hranie na lodi plávajúcej okolo západnej pologule,
– v roku 1996 – kapela SWING Q a veľký úspech v talianskom Rimini so speváčkou „Charming“ Dáškou,
– celkom som hral v 11 kapelách, ktoré účinkovali aj v týchto krajinách (abecedne): Bulharsko, Maďarsko, NSR, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Švajčiarsko a Taliansko.“
Mikuláš s darčekmi pre deti:
„Prvotina v roku 1967 – začiatok pre deti v Závodnom klube Slovenka,
– v roku 1985 – najdlhšia akcia (od 15.00 hod. do 02:00 hod.) v URBIONe,
– dňa 4. decembra 2004 – najviac akcií za 1 deň bol Mikuláš na 8 miestach,
– akcie mimo mesta Banská Bystrica: Sliač, Prievidza, Šamorín, Honolulu (Havajské ostrovy, USA),
– mená miestnych „Mikulášov“: Mikuláš, Dedo Mráz, Ded Moroz a St. Nicolaus.“
Starejší:
„Začal som v roku 1970 – v Kynceľovej, pokračoval
– 4x v 4-člennej rodine,
– v roku 2007 mi „odobrali“ licenciu – vraj sa veľa párov rozviedlo.“
Moderátor:
„Začiatok „mliaganiny“ medzi skupinami v kapele:
– 30 rokov detské karnevaly v: PKO, ZK Slovenska, Majer, RD Sliač,
– Melódie spomienok,
– Dixilandový festival Banská Bystrica – United Europe Jazz festival,
– silvestrovské zábavy na prelome storočí,
– 35 rokov s hudbou,
– 25 rokov doma na boso.“
Turistika:
„Začal som až od januára 1989,
– do septembra 2004 (do infarktu),
– letná aj zimná turistika,
– bežkárske maratóny – 12x: Biela stopa SNP, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Vysoké Tatry,
– v roku 1984 – 146 výjazdov na pešo, alebo na bežkách,
– 656 dní, aj s muzikou, na Skalke,
– zdolané: najvyšší kopec – Rysy 2 503 m n. m. – v rokoch 1961 a 1992, najdlhšia pešia túra – z Handlovej na Králiky,
– v roku 2004 – návrat do kaviarní a na terasy.“
Kontroverzný mesiac – september:
„02.09.1961 – návrat do civilu zo ZVS,
– 29.09.1973 – moja svadba – 32,5 ročný,
– 05.09.1978 – nástup na loď,
– 22.09.1999 – umrel mi tatík,
– 11.09.2001 – som sa stal dôchodcom – pád dvojičiek, New York,
– 17.09.2009 – umrela mi mamička,
– 20.09.2014 – prišiel dlho očakávaný vnuk Robko.“
Zaujímavosti:
„Snáď tieto:
– v roku 1958 som bol prvýkrát v Národnom dome v Banskej Bystrici,
– v roku 1964 som išiel, a došiel, na Pionieri na Balatón,
– 45 rokov bez cigarety, ale pri muzicírovaní v smrade,
– vtedy či aj dnes vychýrená Becherovka bola pre mňa neznámy pojem,
– 29.09.2004 či ma netrafil šľak v Podlaviciach, len 250 metrov od urgentu?!,
– a tak som od roku 2011 – so strojčekom pri srdci.“
Písomne zaznamenané potvrdzuje, že známa osobnosť Banskej Bystrice, Robo Strieš, je sám sebou. Osobnosti ostatných sú obsadené!
Keď sme sa nedávno stretli na jubilejnom 30. ročníku halového medzinárodného futbalového turnaja o Pohár doc. Jozefa Vengloša, ktorý má prívlastok aj putovný, začali sme hovoriť o mnohých podobách životnej filozofie. Z jeho slov sa dalo usúdiť, že pozná sám mnoho iných osobností aj z oblasti futbalu, ktorých zámerom nebolo fascinovať svet, skôr sa dobrým futbalom snažili či snažia, zabávať svet. Robo Strieš vtedy vyslovil takýto názor:
„Mal som v banskobystrickej Dukle, a stále mám, veľa priateľov. Z tých, ktorí obliekali dávnejšie dres s logom Dukla, sa mi patrí spomenúť napríklad Antona Buríka, Jožka Tománka, Lacka Petráša, Rudka Mažguta, ale napríklad aj Ľuba Janíka, s ktorým chodíme na ligu aj dnes. Viacerí naši dobrí, statoční priatelia, či už z našej fanúšikovskej futbalovej rodiny, alebo priamo z tej hráčskej, už nie sú medzi nami. Z fanúšikovských radov stačí spomenúť Janka Marušku, alebo Jurka Sarvaša, ktorého v určitom období mnohí vnímali doslova ako talizman kvalitnej hry Dukly. Viem, nemôžem všetkých menovať. Tí žijúci nech mi prepáčia a nebohým aj takto vzdajme úctu.“
Puto futbalovej lásky a úcty, ľudskosti nech spája, posilňuje zdravú futbalovú rodinu a tú chorú, nech pomáha liečiť, bol redakčný záver, pre Robove vyjadrenia. Zrejme pre jeho vnútorný myšlienková svet súhlasný, lebo pokračoval:
„Hľa, tu vedľa sediaci architekt Jožko Frtús, alebo na tribúne pozorne sledujúci hlavne žiacke zápasy svojej akadémie Marek Hamšík, tiež dokumentujú, že tento turnaj sa stal vlastne známym predvianočným sviatkom nielen v Banskej Bystrici. Je svojím spôsobom akousi neformálnou oslavou reálnej a neformálnej starostlivosti výchovy futbalovej mládeže k veciam futbalovým i tým každodenným. Aj my sme sa viacerí z Lions clubu v Banskej Bystrici, donedávna, kým sme boli mladší, snažili pomáhať Petrovi Benedikovi zvládať čo najprofesionálnejšie svoju ťažkú náročnú úlohu pri organizovaní takéhoto podujatia. Dnes sme ho prišli podporiť a oceniť, ako priatelia, v úlohe fanúšikov.“
Len málo skutočností má taký obrovský vplyv na šťastie a pôžitok, hĺbku či obyčajnú zábavu zo života, ako priateľstvá, ktoré máme. Nielen tie futbalové…
Môžu to byť priateľstvá a kamarátstva s našimi partnermi, rodinnými príslušníkmi, spolupracovníkmi a ľuďmi, ktorých poznáme už pár rokov, alebo odmalička.
Dokonca v dnešnej dobe aj s ľuďmi, ktorých sme nikdy nestretli, lebo žijú na druhom konci sveta. Aj preto, lebo si s nimi píšeme či úprimne, dôstojne, ústretovo komunikujeme. Trebárs aj na sociálnych sieťach. Vďaka tomu sa mohol zrodiť tento redakčný produkt portálov Duklasport.sk a PriateliaDukly.sk a o živote a jeho vnímaní naším priateľom, prirodzenou ľudskou autoritou, pánom Róbertom Striešom, obyvateľom Banskej Bystrice. Aj touto cestou mu ďakujeme a rovnako aj všetkým za jeho prečítanie.
