Štefan Czetö – člen Siene slávy michalovského futbalu od roku 2012.
Narodil sa 27. apríla 1947. Nielen v jeho rodisku, obci Bieľ, v Trebišovskom okrese tvrdia, že s futbalom začal, vraj, skôr než siaha životná pamäť. Zo žiackeho družstva v rodnej obci ho zaviala životná púť na Strednú školu spojársku do Sniny, kde sa po niekoľkých dňoch dostal do futbalovej bránky 2-ligového dorastu tamojšieho Spartaka.
Svoj futbalový i vlastný život obohacoval zo dňa na deň viac a viac, nevieme, či už vtedy prorocky vedel, že bude existovať Klub priateľov Dukly, lebo po Spartaku Snina, začal svojím futbalovým životom silno obohacovať aj futbalové dejiny Dukly. Najskôr, keď zo seniorského A-mužstva Spartaka narukoval do Dukly Prešov, odkiaľ, ako sa povráva, kvôli Marienke sa vrátil do Sniny späť, aby pôsobil ako brankár (historici futbalu zo spomínaného mestečka tvrdia – v prípade potreby aj ako hráč – pozn. spoluautorov) v Spartaku Vihorlat Snina do roku 1975.
Po „problémoch“ s trénerom Kánássym sa rozhodol ukončiť hráčsku činnosť a dal sa na rozhodcovskú kariéru. A tam prišla i druhá veľká väzba s dejinami futbalu. Zásluhou jeho rozhodcovskej píšťalky, aj na medzinárodnom poli s Duklou Praha aj Duklou Banská Bystrica. Ale najskôr poďme pekne tak, ako sa jeho futbalová dráha odvíjala.
Ako hráč mal pre svoje ľudské prednosti, empatickú komunikáciu a ľudský nadhľad, vždy primeraný svojmu veku, i pre svoj neopísateľný humor, ktorý v sebe nosí do dnešných dní, dvere do nie všednej rozhodcovskej futbalovej kariéry otvorené. Dovolíme si upozorniť, že nie je a ani nebolo častým zvykom, aby sa aktívni futbalisti dali na dráhu rozhodovania a uprednostnili na tomto poste rozmach svojej lásky k futbalu v plnej šírke. Ak si uvedomíme a spočítame, že dnes pri oslave svojich 75. narodenín už v sezóne 1981/1982 zaklopal na dvere vtedajšej veľmi kvalitnej celoštátnej československej I. ligy, ako jeden zo 14 Slovákov (mal iba 31 rokov, v tom čase takmer najlepší vek pre naplnenie všetkého krásna a dobra v oblasti hráčskeho futbalového talentu – pozn. autora), vidíme, že osud to chcel inak.
V tom čase ho práve kamaráti Pišta Nadzam a Pišta Potoma zlákali do Michaloviec, kde sa presťahoval s manželkou Máriou a 3 deťmi. A v tomto centre nášho nezameniteľného – aj pre futbalové životy – Zemplína, odkiaľ futbalová značka Zemplín Michalovce mala zásluhou mnohých hráčov, trénerov, funkcionárov i futbalových rozhodcov úžasný kredit, nielen v rámci vtedajšej Československej republiky, keď začal aj on prispievať do bohato popísanej kroniky futbalu.
Od tohto času, až do dnešných dní, teda v týždni svojich jubilejných osláv, pôsobí v rôznych funkciách aj v michalovskom futbale, odhliadnuc od toho, kto ho práve „spravuje“!…
Však, z pohľadu histórie futbalu zaujímavá informácia?!…
S píšťalkou a zástavkou pôsobil plných 10 rokov v spomínanej I. celoštátnej lige už ako Štefan Czetö z Michaloviec. Futbalový rozhodca, ktorému tí najvernejší a rozhodcovsky najbližší nepovedia ani dnes inak ako „Maďar“! Ale verte, on je dnes, srdcom i láskou so Zemplínom zviazaný viac, ako pupočnou šnúrou. Dokonca sa v Prahe na tamojšom centrálnom futbalovom zväze bývalých majstrov Európy a strieborných medailistov z Čile povrávalo, že práve Štefan Czetö, Gejza Princ a Bohdan Benedik sa tam do rokovacieho jazyka, spolu s Vojtechom Christovom, snažili presadiť „zemplínčinu“ aj medzi oficiálne rokovacie jazyky!
Niet sa ani čo čudovať. Veď len on sám rozhodoval 87 majstrovských ligových zápasov ako hlavný a 238 ako postranný rozhodca. V roku 1985 sa dostal na medzinárodnú výjazdovú listinu (5 Slováci a 7 Češi) do spoločnosti takých rozhodcov na listine FIFA, ako Vojtech Christov, Jozef Marko, Dušan Krchňák či Jiří Stiegler…
Na medzinárodnej scéne pôsobil 6 rokov a fungoval 21x ako postranný rozhodca v súťažiach UEFA a 37x ako hlavný rozhodca, v kategóriách 18 – 21-ročných reprezentácií, v priateľských stretnutiach a v súťažiach UEFA.
Najviac, ako to aj on sám nám potvrdil pre portály Duklasport, Klub priateľov Dukly či Sportlandia, si cení Európske pohárové zápasy – v úlohe postranného rozhodcu.
Veď bodaj by aj nie. Bol nominovaný na zápasy AS Rím – FC Bayern Mníchov. Na Olympijskom štadióne v Ríme, bola v tom čase, ešte na nezrekonštruovanom štadióne, kapacita 75 000 divákov a záujem o lístky, podľa domácich, prevýšil 120 000 záujemcov. Pre zaujímavosť, tak ako to máme aj my zapísané v našich archívoch, v drese domácich hral medzi inými i Carlo Ancelotti, momentálny tréner Realu Madrid, aktuálne v semifinále Ligy majstrov proti Manchestru City, a v drese hostí Lothar Matthäus.
Ďalšie zo zaujímavých stretnutí boli, napr. v škótskom Hampden Parku Glasgow Rangers – Osasuna Pamplona či FC Bruggy – CZ Belehrad, nevšedný výjazd do Albánska na zápas Nentori Tirana – FC Bayern Mníchov, ďalej napr. kvalifikačné stretnutia na Olympijské hry Švédsko – Taliansko, či kvalifikácia na ME Grécko – Dánsko v Aténach, kde v drese severanov chytal známy Kasper Schmeichel…
Skrátka, pre chlapca z Bielu, neskutočne zaujímavý svet „veľkého futbalu“.
Pišta, ako ho familiárne voláme, je však známy aj ako zanietený a kvalitný futbalový funkcionár. Z rôznych funkcií spomenieme len tak okrajovo školský úsek vzdelávania rozhodcov VsFZ, vedúci úseku rozhodkýň v KR SFZ, kde pôsobil od roku 1983, ale ako aj aktívny poradca pri knižných spracovaniach viacerých knižných publikácií s historickým obsahom, ale i televíznych, ak išlo o návraty do histórie, ktorá bola zviazaná s jeho aktívnou, hlavne rozhodcovskou futbalovou činnosťou.
Svoje nesporné organizačné schopnosti pretavuje do akcií ako napr. pamätný 1. oficiálny medzištátny kvalifikačný zápas v Michalovciach, dňa 25. septembra 1990 ČSSR „21“ – Island „21“, kde ho vedenie ČSFZ poverilo prípravou celej akcie.
Ako inak, ešte je toho hodne viac, ako je v obsahu toho, čo práve teraz čítate. Ale nepíšeme obšírnejšie aj preto, lebo, vraj, ešte lepšie sa bude písať o dejinách pri oslave jeho životnej 80-ky. Kamarátov má veľa, aj preto budú príspevky zároveň viacjazyčné.
Nakoniec, načo zastierať, prečo neprezradiť, väčšina z tých jeho vzácnych priateľov sa pri vzájomných stretnutiach teší na jeho svojský humor a nenapodobiteľnú pieseň „Hajmáši Péter – Hajmáši Pál“ v jeho podaní, na melódiu z operety Emmre Kálmána – Čardášová princezná.
Takže Pištík, dovoľujeme si Ti popriať k Tvojmu dnešnému jubileu, v Tvojej materčine, do taktu:
Istotne tak bulo, tedi še nečulo, že Hajmaši Peter – Hajmaši Pal, už špivac na švece i Pišta Czetö znal! Lem malo rokov pred narodzeninami išče mal.
Pod Urpinom še špiva i pišmička fudbalova, do duetu bere špivac i Bejlu Christova. Tam chodzili vedno robic rozhodcovske kroki, na turnaj medzonarodni dluhe, cale roki.
Preľubene fodbalisti, chlopi, dzeci, ženi, dneškaľ je uš Pišta Czetö naš pan urodzeni!
Šedzemdzešatpejc križikov už na chribce driľa, prave teraz prišla i pre neho tota krasna chviľa. Vinčovačka po zempliňski, u zemplinskej reči, pre vas šickich še napisac prave teraz šveči.
Viňčujeme ci zdravičko, radojsc zos rodziny, dojs už bulo aj pre tebe fotbalovej drini.
Pošlivojsc zo ščescom naj zostaňu, toho veľa furt i dneškaľ treba, naj smakuje tebe, šickim – čerstvi krajec chleba.
A gu tomu i gazdovčak smačnej šlivovici, ci vinčuju ščiro od šerca – pisare z Bystrici.
Spod Urpina, co tiš bars dobre slunočko Zemplina znaju, prez Duklasport, Klub priateľov Dukly i Sportlandie ci ho pošilaju.
Joščo Ivan, co kričel 40 rokov na hrišču do trubi, že rozhodca Pišta Czetö bars ten fodbal ľubi a zos piščalku ho nikdi nehubi.
Jaro Šiška, štatistiki zos fodbalu do caloho šveta pošila, bi še pravda i po rokov pre švet nepohubila,
a pri nich tiš u partii, šak to pravda stara, vinčovačka od šickich troch i Joška Mazara.
