Dnes, dňa 28. augusta 2024, oslavuje svoje 78. výročie narodenia. Vysokoškolsky vzdelaný pán, inžinier, ktorý uzrel svetlo sveta v Spišskej Novej Vsi, aby svojím „ja“ obohacoval dejiny vlastného rodokmeňa, ale aj Československej i neskôr Slovenskej republiky.
Málokto vie, že v športe bol obojživelníkom. Ešte iba ako 16-ročný obliekal futbalové dresy dospelých v rodnom mestečku, vtedy Východoslovenského kraja. Hral z pohľadu hierarchie súťaží II. ligu dospelých vo futbale a aj divíziu v ľadovom hokeji. Tak futbal, ako aj hokej hrával, okrem iných, napríklad proti všestrannému slávnemu Ladislavovi Pavlovičovi, ktorý sa tiež venoval obom športom, ale napríklad aj Jozefovi Mačupovi, bývalému prvoligistovi vo futbalovom drese Tatrana Prešov a v hokejovom drese s dospelými Veľkého Šariša, pri Prešove.
„V minulosti sa s obojživelníkmi stretával fanúšik najpopulárnejších športov v bývalom Československu oveľa častejšie ako dnes. Za všetkých uvediem aspoň Vlastimila Bubníka z Brna či Václava Nedomanského zo Slovana Bratislava, ale zoznam by mohol byť oveľa dlhší. A teda nielen na nižších fórach, ale aj na tých najvyšších – reprezentačných. Zároveň podotýkam, že vtedy u nás, na Slovensku, prinášali páni tréneri – Jim Šťastný, Anton Malatinský, Ladislav Kačáni, Jozef Vengloš, ale aj ďalší futbaloví – nielen prepracovanú tréningovú náplň, taktiku hry počas zápasov, ale aj metodiku futbalu, tejto najpopulárnejšej hry na svete. Slovenská trénerská futbalová metodika bola študovaná a oceňovaná veľmi vysoko aj v zahraničí, dokonca v tých najvyspelejších futbalových krajín sveta.
Rovnako tomu bolo aj v ľadovom hokeji, hlavne vďaka Ladislavovi Horskému, ktorého odborná publikácia uchováva svoju vážnosť až dodnes, trebárs aj v kolíske ľadového hokeja, v Kanade.
Sám som sa rád vzdelával, lebo som na sebe samom v mladosti pochopil, čo vie prinášať manuálna práca, bez náležitého vzdelania. Aj naše stredné a vysokoškolské štúdie, hlavne z oblasti poľnohospodárstva, mali vďaka VŠP Nitra, vzácny rešpekt, vďaka výsledkom z pohľadu prepojenia na prax, naprieč celou Európou. Jediné, čomu sa nedá naučiť, je vlastná skúsenosť či poznanie, ale aj mnohé základy sa dajú získať pozorným načúvaním starším.“
Ján Zekucia bol, a stále je, hlavne na Honte, kde žije, známy svojou odbornou robotou v poľnohospodárstve, ale aj vo futbale či hokeji. Potvrdia to na mnohých miestach zaujímaví ľudia zdravo žijúceho Hontu. Ak s ním začnete odvíjať debatu na tieto témy, nezabúda ani na oblasť zábavy – vtedy, za mladých čias, ako aj dnes.
„Dnes mi podaktorí vravia, že som farmár, tí druhí, hlavne futbalu naklonení, sa usmievajú, ak v súvislosti s výkonnosťou, dlhodobou, skloňujeme zašlé futbalové časy. Počínajúc Spišskou Novou Vsou, cez Nitru, potom prostredníctvom vojenského futbalového života v 2 armádnych Duklách, ale aj vo vtedy 2-ligovej futbalovej Detve či v Šahách, kde som pôsobil tak pracovne, ako aj futbalovo, domáce Dudince nevynímajúc. Ba tu ma postretlo aj obdobie, ktorému hovorím, že je svojské a pre skôr narodených. Hej, rád mám humor, taký ľudový, zaujíma ma história – z viacerých pohľadov.“
Nuž, ako Ti máme zavinšovať, Janíčko náš? Nahlas to urobme, publicisticky, lebo Ty vraj, aj dnes vo svojich rokoch, kondíciu rozdávaš…
Motivuješ tých, ktorí dôverujú tvrdej práci na sebe, kde sa nič nedá oklamať, akurát tak len seba. Dobrá životospráva, pravidelné cvičenie aj vo vinici, vieš najlepšie, čo musíš svojmu telu dať.
Nech si naďalej zdravý, nech naďalej šíriš svetom osvetu aj z armádnej Dukly Banská Bystrica, tam Ti boli sympatické Štiavničky, tréningové horské terény a v meste nie jedna ulica!
Ľúbiš národ svoj, naďalej svoju milú rodinku, vnúčikov, úsmev si dostal v kolíske do lona ako vzácny dar. Taký darček Ti venujú tvorcovia portálov Duklasport, Priatelia Dukly, osobne Tebe dvaja najznámejší z nich, Jožko Mazár a Jaro Šiška.
