Vo veku 88 rokov dotĺklo v piatok dňa 11. októbra 2024 statočné srdce vzácnej postavy, hlavne armádneho športu DUKLA, tak v Československej, ako i v Slovenskej republike, bývalého aktívneho športovca, neskôr veľmi kvalitného trénera i manažéra v jednej osobe, podplukovníka Miroslava Martináka.
Tí, ktorí ho dobre poznali, vedeli, a žijúci pamätníci aj vedia, že v prípade zosnulého ide o nestora skokanského lyžovania, najmä v armádnej Dukle Banská Bystrica. Horlivého, neskonale úprimného a vysoko odborne podkutého človeka, ktorého ľudsky, hlavne lyžiarskym športom, formoval v rodných Veľkých Karloviciach, v tom čase v jednej z najdlhších obcí v Československu, bývalý československý reprezentant v behu na lyžiach, Ludvík Podešva.
Miroslav Martinák sa narodil 18. júna 1936 a prvé lyže mu vyrobil jeho otec – stolár – z jaseňa, keď mal ešte len 3 roky. Prvé skutočné skokanské lyže dostal práve od Ludvíka Podešvu, ale ako sám prezradil – svojím zaujímavým rozprávaním o svojej krásnej mladosti vo vtedajších ťažkých časoch pre životy jednoduchých ľudí – tréner Podešva sa nezlostil, že ich mladý Mirko, pri trénovaní skokov, dolámal. Rovnako sa nehneval ani na to, že na jeho športový i osobnostný rast dozeral, a vplýval v tamojšej meštianskej škole, učiteľ Zdeněk Ondra.
Miroslav Martinák, vo vlastnom vzdelávaní sa, nezaháľal ani neskôr. Vysokoškolský diplom z Karlovej univerzity v Prahe, hlavne jeho osobné športové výsledky, ale i výsledky jeho zverencov, hovoria o mnohom. Svojím sympatickým, zodpovedným prístupom k športu, skokanskému lyžovaniu zvlášť, získaval rešpekt najskôr ako pretekár združenárov, neskôr však hlavne ako skokan na lyžiach a potom ako tréner, ktorý nechal svoju pečať kvality, náročnosti i odborných a otcovských rád, napríklad aj dvom neskorším majstrom sveta v skokoch na lyžiach v kombinézach Dukly Banská Bystrica – Karlovi Kodejškovi a Jiřímu Parmovi.
Mnohé bolo, a zostalo, z jeho života zdokumentované, aj vďaka jeho početným rozhovorom s viacerými novinármi z oblasti športu, skokanského lyžovania zvlášť. Zavše si zaspomínal na novinársku erudovanosť, v tomto smere, hlavne u banskobystrickej novinárky Vlasty Luptákovej.
Mnohé je o jeho živote komplexnejšie, v súvislostiach skokanského športu a života vôbec, zachytené vo farebnej knižnej publikácii, ktorá vyšla v roku 2013 s recenziou neskoršej riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, žiaľ, dnes už tiež, len nedávno nebohej – PhDr. Blanky Snopkovej.
Tá v závere knihy, Cesta na Olymp, mohla aj zásluhou vyjadrení a zdokumentovaných postojov Miroslava Martináka a ďalších významných osobností, aj svetového skokanského lyžovania skonštatovať, že rekapitulácie spomínania, dialogické evokácie a konfrontácie, sú vzácnym darom a prienikom do duše významných osobností lyžiarov – skokanov a zaujímavou formou spoločného hľadania historickej pravdy. Aj z oblasti akéhokoľvek iného druhu športu.
Nuž a šport, aj ten lyžiarsky, spája! Ľudí i miesta a mestá na mapách sveta, regiónov – i s ich životmi. Podporované pozitívami prírody, jej silou násobenou slnkom, vodou a tichom. Slnečný Hont s Kúpeľmi Dudince sú v tomto smere učebnicové. Preto pritiahli do tej oázy zdravia, ticha a pokoja, už v dôchodkovom veku, aj magistra Miroslava Martináka.
Dnes, keď otáčame listy bohatej kroniky jeho života, s vyše jeho 10-ročným posledným pôsobiskom na tejto planéte Zem, môžeme smelo poznamenať, že práve Dudince, so všetkými svojimi jedinečnosťami veľmi pôsobili aj na jeho dôchodcovské aktivity, na jeho krásny obraz šľachetnosti, obetavej lásky a najčistejšej statočnosti, ktorú prejavil v nehynúcej práci z histórie lyžiarskeho skokanského športu v Československu, v Dukle Liberec a hlavne v Dukle Banská Bystrica, ako súčasti svetových úspechov či neúspechov tejto športovej disciplíny.
Tvorba knihy, Cesta na Olymp, vyšla hlavne jeho zásluhou, pre všetkých tých, ktorí nepohŕdajú potrebou dobre spoznávať a upevňovať silu osobného príkladu, aj prostredníctvom úspechov v bežnom živote, so športom. Táto kniha, aj zásluhou Miroslava Martináka, Petra Schlanka a Jozefa Lepka, bola publicisticky spracovávaná na Honte, presnejšie v najmenšom kúpeľnom mestečku Slovenskej republiky, v Dudinciach. Tam, kde píše svoje bohaté svetové dejiny aj Dudinská päťdesiatka v atletickej chôdzi.
A jej „otec“, tréner, ktorý ešte pre Československo vychoval 1. olympijského víťaza v atletike, Jozefa Pribilinca, a ktorý roky zanechával svoj trénerský rukopis aj na raste športového majstrovstva ďalšieho slovenského olympijského víťaza v atletickej chôdzi – Mateja Tótha, skutočný trénerský virtuóz Juraj Benčík, o svojom staršom kolegovi, Miroslavovi Martinákovi, v deň jeho úmrtia, povedal okrem iného, aj toto:
„Rady športovcov Dukly, ako aj tento svet, opúšťa najstarší člen veľkej rodiny Dukly Banská Bystrica, bývalého Československa a nášho Slovenska. Pôjdeme sa rozlúčiť s veľmi pracovitým, pokojným, vyrovnaným, skromným a húževnatým človekom, trénerským velikánom a veľkým bojovníkom za nárast lyžiarskeho skokanského majstrovstva v Dukle, Mirkom Martinákom. Ale taký je život. Odchádza veľká osobnosť lyžiarskeho športu. Platí, lebo životy a úmrtia iných to dokazujú, aj v žiali najväčšom, že nikdy nestratíme toho, ktorého sme si v práci a v živote vážili, obdivovali, fandili sme mu, od ktorého sme sa mohli učiť štedrosti rozdávania ľudského dobra.“
Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel aj smrti!
Česť jeho pamiatke!
Rozlúčka so zosnulým bude v piatok 18. októbra 2024 od 13.00 hod. v Krematóriu v Banskej Bystrici – Kremničke.
