V 4 utorňajších a 7 stredajších zápasoch pokračovalo 16-finále – 4. kolo Slovenského pohára, zvaného Slovnaft Cup. Nastúpili v nich 8 prvoligisti, vrátane Dukly, 9 druholigisti a mužstvá z nižších súťaží. Na rozdiel od 3. kola došlo k 3 veľkým prekvapeniam, keď vypadli až 3 prvoligisti: v utorok Dunajská Streda v Humennom a v stredu Podbrezová v Prešove a Žilina v Šamoríne.
Zápas Dukly bol preložený zo stredy o 1 deň skôr, v rovnakom čase. Dukla nastúpila v Kežmarku na zápas po až neuveriteľne dlhých vyše 55 rokoch, keď spolu pôsobili v sezóne 1966/1967 v Divízii v F-skupine, ktoré máme tiež kompletne zaknihované a pred aj počas zápasu sme sa stretli a debatovali aj s ich vtedajšími domácimi účastníkmi. Vzájomné zápasy má Dukla aktívne. Bol to 1. vzájomný zápas v histórii v Slovenskom pohári.
V Banskej Bystrici asi málokto vie či tuší, možno dnes už aj mladšie ročníky v Kežmarku, že neskôr za Kežmarok hrával aj veľmi známy a populárny bývalý reprezentant ČSR, v tých časoch často jediný Slovák, Anton „Pepek“ Moravčík, rodák z Komárna a dlhoročný hráč Slovana Bratislava. Okrem mnohých známych gólov strelil aj víťazný gól hostí v zápase s Brazíliou na ich posvätnej Maracane, čím nám zabezpečil prvenstvo v Európe, keď tam ČSR zvíťazilo ako 1. európska reprezentácia.
Domáci fanúšikovia pred zápasom verili aj v postup, napriek tomu, že sú účastníkom len 5. ligy Sever, ktorú ale vedú s 5-bodovým náskokom a sú už dlhšie zvyknutí len na víťazstvá. Z 10 zápasov majú z 30 bodov až 26, keď 8x vyhrali a len 2x remizovali a v pohári len postupovali – jasný rukopis trénera Stanislava Kocha a výbornej partie, ako nám zvestoval pred zápasom kapitán domácich Tomáš Ondrejka.

Okrem oprášenia histórie vzájomných zápasov boli dobrou pozvánkou na zápas doterajšie výsledky domácich, pútavý bulletin (Dukla nemá ako jediný prvoligista ani nepútavý), vlajka a šál vydané k zápasu a dobré chýry o práci klubu a trénera.
Domáci nastúpili celí v žltom s modrými ramenami a Dukla úplne netradične, celá v bielom oblečení.
Trávnik vyzeral byť v dobrom stave, ale nebolo to tak, bol veľmi hrboľatý, lopta hráčom odskakovala – potvrdili nám to aj domáci hráči a funkcionári, bolo jasno, 20 °C, slabší či občas silnejší vetrík, ktorý v I. polčase dosť pomáhal domácim, ale naopak aj viac krát preto skončil výkop domáceho brankára rovno v rukách brankára hostí Nôtu.
Stávkové kancelárie verili jednoznačne hosťujúcemu 1-ligistovi, napr. Niké: 16,40 – 11,50 – 1,05. A aj tak bolo ale len s poriadne odretými ušami… a pri vypadnutých 3 prvoligistoch to bolo úplne naopak.
Domáci nastúpili vo svojej štandardnej zostave. Dukla ale opäť v pohári vôbec nie – zo základu nastúpili len 2 hráči: Záhumenský a Rymarenko. V II. polčase ostal už len Rymarenko. Takže to pojala ako ďalší prípravný zápas, s hlavnou minutážou pre tých, čo hrávajú oveľa menej, základ ostal v roli hráčov – divákov na lavičke, kde ich sedelo 7-8, Polievka nefiguroval ani tam, čo sa nepáčilo mnohým divákom.

Približne 700 priaznivcov futbalového Kežmarku potešil v 4. kole Slovenského pohára vo futbalovom ročníku 2022/2023 výkon svojho 5-ligového mužstva proti prvoligovému výberu futbalistov spod Urpína – mužstvu MFK Dukla Banská Bystrica.
Hneď na úvod je potrebné napísať, že práve také zápasy berú mnohí prvoligoví hráči, aj takí, ktorí si dres prvoligistu za svoj výkon nezaslúžia, takmer ako trest. A rovnako aj nejeden funkcionár.
Nie je to náš názor, ale ide o pozápasové vyjadrenie, pred rokmi na Maracane výkonom oslňujúco hrajúceho vtedajšieho československého reprezentanta, ktorému za predvedenú hru venoval loptu s podpisom samotný Pelé. Ten na druhej strane nastúpil v známom výbere kanárikov, vtedajších majstrov sveta.
V dresoch „mestskej“ Dukly Banská Bystrica nastúpili v Kežmarku iba 2 (!) hráči zo základnej prvoligovej zostavy, v II. polčase z nich ostal na hracej ploche už iba jeden.
Je potrebné už v úvode upozorniť, že v 11-člennom hernom zoskupení, aj keď síce ide o hráčov z lavičky, boli dvaja až traja, ktorí na základe ovládania herných situácií, futbalového myslenia či individuálnej práce s loptou, patria skôr možno do III. a nie I. slovenskej ligy dospelých.
Ale toto už nechajme na trénerov a ich spolupráci s vedením klubu či licenčnými agentami. Banskobystrického trénera Michala Ščasného však chválime, že dal príležitosť v takom zápase celej svojej lavičke, na ktorej po dlhodobejšom zranení vysedávajú strelecky dôrazne hrajúci David Alberto Depetris či rozohrávajúci sa Adam Hanes. Rovnako tak je možné písať o obrancovi Patrikovi Prikrylovi a zo 2 – 3 ďalších futbalistoch, ktorí dostali príležitosť odohrať celý zápas.
Hrdí fanúšikovia futbalového Kežmarku očakávali od svojho mužstva dobrý futbal. Kežmarok svojou hrou nesklamal. Odohral zápas takmer nad rámec toho, čo sa zdalo nereálne. Nikto na zápase prítomný nevie presne opísať, ako by sa bol zápas vyvíjal, ak by dal Kežmarok z 2 vyložených dobrých streleckých príležitostí vedúci gól. Nestalo sa tak napriek tomu, že prvá 20-minútovka herne patrila snaživému Kežmarku s, na hracej ploche, výborným dirigentom, svojím kapitánom mužstva Tomášom Ondrejkom, s nielen ktorým z hráčov, sme mali aj pred zápasom príjemný rozhovor.
Práve on bol autorom bomby v 6. minúte zápasu, ktorá len tesne minula svoj cieľ, bránu pokojne a s prehľadom chytajúceho Nôtu. Svoj pokus Tomáš Ondrejka zopakoval o minútu, keď vystrelil po druhý raz z hranice šestnástky, ale lopta preletela ponad Nôtu i hornú žrď jeho brány. Diváci tlieskali, volali z tribúny, aby Dukla začala hrať prvoligový futbal a aby aspoň niečo ukázala.

Objektívny divák, ktorý rozumie futbalu, očakáva, že proti amatérsky hrajúcemu mužstvu, akým vedúci celok súčasnej 5. ligy z Kežmarku je, bude dokumentovať takmer každý prvoligový futbalista lepšie ovládanie lopty, ale rovnako očakáva i dôraz v útočnej fáze po kvalitnej rozohrávke. Hostia to naznačili, že ich tréneri aj na takú hernú realizáciu pripravujú, ale nie každý z tohto ich výberu to dokázal v Kežmarku plniť.
Keď v 28. minúte začal útočnú akciu na pravej strane hracej plochy pohyblivý Adam Hanes a loptu adresoval šikovne vzduchom na diaľku do stredu priestoru do šestnástky na Rymarenka, ktorý odtiaľ tvrdo zo 14 metrov vystrelil na ukrajinského brankára Jurija POHORYLIAKa, málokto z prítomných očakával, že jeho strela bude takmer bez rozbehu až taká tvrdá. Asi bola, keď brankárovi vypadla z rúk naľavo k číhajúcemu Depetrisovi a ten už vedel, ako ju ľahko a rutinne, prudko pod brvno pri pravej žrdi brankára, zasunúť po prvý raz za jeho chrbát – 0:1. Takisto aj málokto očakával, že to bolo posledný krát v tomto zápase. Viď fotografia v úvode článku.
Bol to do tejto fázy zápasu iba druhý pokus hostí zakončený priamou strelou. Zopár viacero sľubne rozbiehajúcich sa akcií ťahaných zo stredu poľa či už Gašparovičom, alebo Záhumenským, ľahko po centrovaných loptách stiahol spomínaný ukrajinský brankár v drese Kežmarku.
Hosťujúci brankár Nôta bol od 20. minúty do polčasového hvizdu rozhodcu Kristiána Micheľa takmer bez práce. Z I. polčasu sa nám okrem uvádzaných akcií a streleckých zakončení najviac páčila profesorsky adresovaná kolmá prihrávka z kopačky Gašparoviča umne, do dobrej streleckej príležitosti nabiehajúcemu, Depetrisovi v 45. minúte. Ten však sám vyslal krížnu polovysokú strelu, vyslanú takmer obaľovačkou, popri už bezmocnom Pohoryliakovi tesne vedľa jeho pravej žrde.
Domáci priaznivci vyprevádzali svojich chlapcov za odvedený výkon do kabín potleskom a nezastierali svoju túžbu MFK Duklu poraziť.
Už v predzápasových tipoch sme napríklad z úst bývalého prvoligového hokejového brankára Michaloviec, neskôr pôsobiaceho vo francúzskych hokejových súťažiach, Milana Glevaňáka, v súčasnosti referenta športu na MsÚ v Kežmarku počuli:
„Nebolo by od veci zopakovať postupový výsledok a výkon nášho mužstva aj dnes. Veď práve vďaka skvelej hre porazili v II. kole Slovenského pohára skúsenejší, prednedávnom ešte 2-ligový Bardejov 2:1, vďaka tomu vyhrali aj nad Svitom či Spišským Podhradím. Uvidíme…“
Ba Radoslav Bukovina, dnes 45-ročný vodič kamiónu, v mladosti tiež začínajúci hokejista či futbalista, nám pred zápasom povedal:
„Bolo by to radosti, ale zdá sa mi a bude švanda, ak dnes vyhráme nad Banskou Bystricou 2:1…“
a Lila Maťašovská, ktorá chodí vypomáhať na zrenovovanú krásnu tribúnu futbalového Kežmarku do tamojšieho bufetu, sa bola ochotná dušovať, že Banskej Bystrici Kežmarok nebude darovať nič, a pod Urpín odíde Dukla s najtesnejšou prehrou po výsledku 3:2…

V úvode, po počiatočnej ofenzíve, domáci futbalový kotol už kričal gól, ba aj spoluautor Jaro Šiška stískal spúšť, aby ho, ako to už býva, mal zaknihovaný, ako takmer každý, kde fotil, vo svojom bohatom archíve futbalovej Dukly spod Urpína, ale Július Nôta vytiahol po utešenej strele jedného z útočníkov z trmy vrmy v šestnástke Dukly skvelý prvoligový brankársky reflex pri svojej ľavej žrdi a bolo po vyrovnaní – vznikol z toho len roh pre domácich. Každopádne tento výborný strelecký pokus umožnil domácemu obecenstvu si zakričať proti 1-ligistovi slastný „Góóól“, aj keď napokon nebol.
Vedľa nás na tribúne sediaci dlhoročný tréner Spišskej Belej, Klement Maliňák, s rokom narodenia 1946, sa po tejto akcii tiež roztlieskal a pripojil k väčšine tlieskajúcich so slovami:
„Skvelá práca trénera Stana Kocha prináša pre futbalový Kežmarok renesanciu. Hrajú dnes doma všetci na hranici svojich možností, ba aj trochu možno za ňou. A Dukla? Hrá toľko, koľko potrebuje. Viete, všeličo sa v dnešnom prvoligovom futbalovom dianí narozpráva o zlej práci podaktorých hráčskych agentov. A vidím to aj dnes na mužstve Dukly, že do tohto kolektívu niektorí hráči nepatria. Ale Dukla tu uháji svoju výhru.“
Ten pán, ktorého sme stretli, podobne ako mnohých ďalších, po prvý raz, sa v dôstojnej športovej atmosfére tiež bavil dobre. Rovnako ako väčšina z nich. A po záverečnom hvizde zápasu, počas ktorého sme mohli napočítať viacero pokusov Depetrisa hlavne hlavou o ďalší gólový úspech, alebo skvelé 2-polčasové „masopustovské“ sólo Adama Hanesa plejádou hráčov Kežmarku, ktorému chýbalo pred brankárom domácich iba presné zakončenie, tiež pridali futbalu korenie, vzruch i témy na uvažovanie.
Bolo na neuverenie, že sa počas zápasu ani nerozcvičovali náhradníci Dukly, v zápise 7-8 hráči základu a nakoniec ani Dukla nestriedala, okrem 1x cez polčas, nikoho.
Je ťažké nájsť spojnicu či nejakú rovnicu medzi vrcholovým a výkonnostným či amatérskym futbalom, kde 1-ligisti sa šetria na iné – ligové zápasy, ako aj v tomto dueli, a tímy z nižších súťaží, spolu s obecenstvom, majú tieto zápasy ako významný futbalový či dokonca významný historický zápas, ktorý zvyčajne ich futbalisti zažijú len 1x v živote. Oddiely vydajú špeciálne tričká alebo teraz v Kežmarku šály k danému zápasu, ako to býva v Lige majstrov a tréneri postavia v zápase či dajú možnosť odohrať zápas každému hráčovi, aspoň na pár minút. Kežmarok, na rozdiel od Dukly, striedal všetkých 5 hráčov zo Zápasovej súpisky, za čo sú iste hráči trénerovi vďační a je to iste aj správne.

Či už je správne, že 1-ligista „ochudobní“ tešiacich sa domácich fanúšikov na ligových hráčov, je na širšiu polemiku. Bolo by to iste ocenenie ich práce pre slovenský futbal, ale prax ukazuje, že pre ligistov je prioritou šetrenie hráčov pre bodonosnosť v lige a nie reprezentatívnosť svojho klubu a najmä mesta. Osobne sme zažili množstvo zápasov, kde si v minulosti, napr. slávny Slovan, nedovolil nepostaviť svojich najlepších hráčov, aj v maličkých obciach Slovenska, kde bol pozvaný.
Pozýva sa preto či už aj žrebuje Slovenský pohár, už pár rokov, z celého Slovenska, na podnet členskej základne aj SFZ. Pre rozvoj a udržateľnosť futbalu a jeho členskej aj fanúšikovskej základne. Keď vidia malé deti „svoje futbalové hviezdy“ z televízie naživo, môžu sa stať či chcieť byť futbalistami a dospelí fanúšikovia sa môžu stať fanúšikmi klubu aj z druhej strany Slovenska. Keď ale na zápase počujú výzvy domácich fanúšikov deti, aby 1-ligista niečo ukázal, keď už neukázal hráčov základu, že nič nehrajú a pod., prichádza klub o svoje renomé či si ho vôbec nezlepší, ako tomu bolo podľa vyjadrení respondentov v rozhovoroch a reakciách okolo nás na tribúne, ako aj reakcií fanúšikov počas zápasu a tie boli naozaj vo veľmi slušnom duchu, ale vôbec nie hrejivom pre srdce Duklistu… A to potom býva častejšie, ako by bolo vôbec zdravé, vhodné či prijateľné, debakel klubu či jeho zodpovedného oddelenia alebo kompetentných ľudí a v konečnom dôsledku aj príslušného mesta a napokon slovenského futbalu. A veľmi krátkozraké…
Veru, podľa nás si aj širšie futbalové návraty zaslúžili za odvedené výkony hlavne domáci futbalisti, ich tréner Stanislav Koch, vrátane svojich aktívnych funkcionárov, jasne a doživotne milujúcich futbal.

Bolo nemožné si nevšimnúť skvelú a umnú prácu uznávaného trénerského velikána Stanislava Kocha, ktorého prioritou je návštevnosť zápasov a spokojnosť fanúšikov na kežmarskom štadióne, nie pre biznis, ale pre rozdávanie radosti a relaxu športovým fanúšikom. Tomu môžeme len fandiť a tlieskať!
Kúťan, čiže Záhorák zo známej železničnej križovatky Kúty, kde vyrastal spolu s tiež veľmi známym Štefanom Horným, tiež aj bývalým trénerom Dukly, nie ďaleko od pôvodu súčasného trénera Dukly, Ščasného, so Záhoria, z Levár, pri Malackách, zhodou okolností veľmi blízko rodiska spoluautora tohto článku, Jara Šišku.
Po čase sme videli, a vnímali pri futbale, jednu skvelú futbalovú rodinu. Aj ako pozorne mnohí z nej listujú skvele pripravený zápasový bulletin a ochutnávajú z rúk rozosmiatych úslužných kežmarských štedrých žien domácky upečené, kysnuté a makom naplnené koláčiky. Verte, ponúkali ich zdarma rozradostenému publiku. Tomu sa tiež povie motivácia pre ľudské a futbalové dobro. Toto sú pevné základne slovenského futbalu.
Domáci boli po zápase spokojní, hostia so splneným postupom iste tiež, ale s výkonom, to naozaj (ne)tušíme… My sme s ním boli poriadne sklamaní, ale nie prekvapení. Inak to bolo ale príjemné poobedie, so všetkým, čo k tomu patrí – vďaka domácim, ale aj postupu Dukly. Škoda len, že výkop zápasu bol tak skoro, ktorý znemožnil zápas navštíviť pracujúcim, ktorí sa tak skoro nemohli z práce uvoľniť.

18.10.2022 od 14:30 utorok | Futbalovo – atletický štadión Kežmarok | Slovnaft Cup, Slovenský pohár, 4. kolo |

Góly: 0:1: 28. David Alberto Depetris
Žlté karty: 1:1: 62. Adam Matalík – 50. Martin Rymarenko
Červené karty: 0:0
Rohy: 4:6 (3:4)
Rozhodovali: Kristián Micheľ – Simeon Vass, Matej Hrebeňár
Delegát stretnutia a pozorovateľ rozhodcov: Pavol Chmura
Divákov: 700 – odhadnutých domácimi funkcionármi
Cudzinci v tímoch, čo nastúpili na ihrisko: 2:1
1. MFK Kežmarok (4-2-3-1):
Juri Ivanovyč POGORILIAK (Ukrajina) 36 (84. Branislav Bartko 87) – Adam Pirhala (79. Pavol Fejerčák ml. 17), Milan Novák 15 (K1), Matej Kačír 20, Jaroslav Vasiľovyč GARBAR (Ukrajina) 6 (84. Daniel Tokarčík 23) – Tomáš Ondrejka 9 (K) (79. Dominik Vida 2), Arben Hazrolli 11 – Peter Lajčák 19, Patrik Grega 99, Adam Matalík 28 – Jakub Bavoľár 37 (90+1. Filip Tomčák 7)
Tréner: Stanislav Koch – bez asistenta
MFK Dukla Banská Bystrica (3-1-3-3):
Bc. Július Nôta ml. 99 – Ľuboš Kupčík 12 (K), Patrik Prikryl 19, Cyriaque-Yanis MAYOUNGA NGOLOU (*Francúzsko/SAR) 4 – Matúš Kőröš 8 – Marián Pišoja 28, Lukáš Gašparovič 93, Timotej Záhumenský 44 (46. David Jackuliak 11) – Adam Hanes 16, David Alberto Depetris (SR/*Argentína 18), Martin Rymarenko 31
Tréneri: Michal ŠČASNÝ (ČR) – Štefan Rusnák, Mário Auxt, Norbert Juračka, Dávid Brünn
Rozhovory po zápasoch Vám prinesieme, ako tradične, zajtra.
Utorňajšie 4 zápasy 4. kola Slovnaft Cupu:
18.10.2022 o 14:30: 1. MFK Kežmarok – MFK Dukla Banská Bystrica 0:1 (0:1)
18.10.2022 o 14:30: FK Humenné – FK DAC 1904 Dunajská Streda 2:1 (0:1)
18.10.2022 o 14:30: FK POHRONIE Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa – MFK Tatran Liptovský Mikuláš 0:1 (0:1)
18.10.2022 o 14:30: MŠK Považská Bystrica – FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble 2:3 (0:0,2:2), 7:8 na strely zo značky 11-m
Cestu Dukly a jej súperov v SP (SC) nájdete tu pod modrým hárkom, 2. zľava, v SP-M.
Najbližší zápas odohrá Dukla v najvyššej súťaži, v sobotu 22. októbra 2022 v Ružomberku už od 15:00, keďže bol zápas preložený z 18:00, s domácim MFK, ktorému sa bude snažiť vrátiť domácu prehru 2:3.