V sobotu, 13. marca 2021, mu mnohí úprimne blahoželali k jeho okrúhlemu životnému jubileu. My sme sa rozhodli tak urobiť teraz, z nedele na pondelok a uprostred noci, kedy na portál Športovej agentúry DUKLA pripíname príbeh vzácneho jubilanta, s vinšom nie každodenným:
„Zem sa smeje kvetmi, Tvoje futbalové úspechy, a občasné dielčie prehry, Tvojim krásnym futbalovo – rodinným príbehom. Prikladáme k tomu z našej redakčnej dielne zásluhou Tvojich snov, Tvojho života, len pre Tvoje vnútro, voľnú vstupenku na roadtrip. Platí pre Teba a najmilšiu osobu, ktorú si nosil a nosíš vo svojom srdci, celé to Tvoje úspešné polstoročie doterajšieho života. Tá vstupenka v čase osláv, keď budeš sám so sebou, Ti dovoľuje vrátiť sa na najkrajšie, najzdravšie, najmilšie a možno aj trochu časom vyblednuté miesta, ktoré v sebe skrývajú, vďaka času, natrvalo najdrahšie hodnoty.
Skús znova snívať sen mladosti v aute i prírode. Zastav sa, aby si len tak, pre seba, možno i s ľuďmi Tvojmu srdcu najbližšími, dokázal obdivovať aj v tomto veku výhľad. Aby si svojim vnútorným výhľadom navštívil doterajšie múzeum vlastného života a svojich najbližších s pozvaním do tej svojej najtajomnejšej kaviarničky. Pritom počúval v tom sne svoju obľúbenú hudbu, jasot futbalových tribún a sledoval nádherné zábery zo západu slnka, v čase Tvojich najkrajších a najúspešnejších futbalových rokov.
Skús sa vrátiť do rozprávkového lesa športu vlastnej mladosti. Prebehnúť mysľou od basketbalu, cez stolný tenis, napríklad na bežkách, až do plaveckého bazéna.
Prajeme Ti, aby si znova cítil závan sily ľudskej futbalovej radosti, ktorá Ťa odviala do slávnych prvoligových klubov.
Nakúpiť suveníry, spoznávať ľudí, typológiu a zvláštnosti futbalových trénerov, zbierať zážitky za podpory zdravej rodiny a skutočných kamarátov života. Aby si nám i svetu futbalu mohol po najmenej ďalšej 50-ke v zdraví o všetkom znova podať odraz svojho „ja“.
K tomu Ti vinšujeme z našej Športovej agentúry DUKLA hlavne pevné zdravie a naďalej jasnú myseľ a múdry pohľad na svet, ktorým nás obdarúvaš od chvíle, keď Ťa môžeme bližšie poznávať.“
Okrem nás pripájame, hneď v úvode, pohľady na Teba od tých, ktorí si nám dovolili v súvislosti s Tvojim životným jubileom povedať nasledovné vety.
Norbert Dikacz, spoluhráč, ešte z družstva žiakov futbalovej Dukly:
„Od detstva sme boli dobrými kamarátmi. Pretrváva to do dnešných dní. Keď sme sa učili abecede futbalu, denne sme boli spolu. Dokonca sme neďaleko od seba bývali. Som rád, že môžem o ňom aj na verejnosti deklarovať jeho veľké ľudské prednosti. Kultúru slova, otvorenej pravdy, empatie.“
Marián Strelec, spoluhráč z Dukly B. Bystrice od kategórie žiakov:
„Peťo Holec? Isto mu budem vinšovať. Slušný, výborný chalan. Veľmi dobrý kamarát a otvorený človek. Bol výnimočne talentovaný futbalový brankár. Myslím si, že v živote toho veľa dosiahol a má aj svojich nasledovníkov z rodu Holecovej brankárskej školy.“
Peter Benedik, futbalový tréner:
„Je radosť mať vo futbalovej rodine rôznorodo zmýšľajúce a konajúce talentované deti. Peťo bol veľký športový talent, ktorý mi po prvom svojom tréningu v žiackom družstve položil otázku:
„Trénerko, ale ja okrem futbalu chodím hrať aj basketbal, môžem to robiť ďalej?“
Odpovedal som mu:
„Musíš!“
Bol talentom od prírody pre mnohé športy. Okrem basketbalu výborne plával, hral veľmi dobre stolný tenis. Nie náhodou to dotiahol s futbalom tak vysoko a ďaleko. Aj s odstupom rokov zostáva, spolu s ďalšími, medzi tými, ktorí získali 1. titul majstrov Československa vo futbale pre Banskú Bystricu a už v žiackom družstve. Potom prišli i tituly ďalšie, s nimi i veľké víťazstvá. Je radostné registrovať takú futbalovú rodinu počas dní všedných i sviatočných. Peťo bol a zostal jej pevnou súčasťou.“
História má zaknihované, že Peter Holec začínal s futbalom v Banskej Bystrici. Sám priblížil svoje spomienky takto:
„Mal som 10 rokov, keď ma na tréning, na škvarové ihrisko na Štiavničkách priviedol môj kamarát, a v tej dobe aj spolužiak zo základnej školy, Stanko Ulrich.“
Na prvom tréningu ma privítal pán tréner Pavol Padúch a spýtal sa ma:
„Čo s tebou? Skúsiš to v bránke?“
„Ja som, ani neviem prečo, súhlasil. Bol to asi osud… Veru, tak to všetko začalo. Na začiatku, ako som už spomenul, ma viedol pán Padúch. Následne nás prebral pán tréner Peter Benedik, spoločne s trénermi Eugenom Spevákom a Janom Vankom.
Takto zostanú knižne na večnosť zaznamenané spomienky na začiatok futbalovej éry slávnych Benedikovcov v Partizáne Banská Bystrica.
V klube, v ktorom sme spoločne zažili najväčšie úspechy v žiackych kategóriách. Získali sme niekoľko titulov majstrov Slovenska a tiež legendárne víťazstvo nad Spartou Praha v Příbrame o titul majstra Československa.
Dorastenecké roky sme potom spojili s Duklou Banská Bystrica. Spolu s mnohými kamarátmi, spoluhráčmi a spolupútnikmi, sme získali niekoľko titulov majstrov Slovenska a aj tituly dorasteneckých majstrov Československa.
Nerád by som na niekoho zabudol, pretože spoluhráčov bolo skutočne veľmi veľa, ale nedá mi nespomenúť niekoľko mien a priezvisk, ktoré ma sprevádzali asi najdlhšie, v tomto najpodstatnejšom období nášho spoločného futbalového rastu: Norko Dikacz, Maňo Strelec, Duško Tóth, Karol Praženica, Pišta Karásek, Jožko Slobodník, Jožko Schelling, Danko a Duško Balónovci, Slavko Zátek, Ďuri Botoš, Pišta Rusnák, Jožko Paršo a ďalší a ďalší.
Všetkých, aj tých, ktorých som nemenoval, by som rád aspoň touto cestou pozdravil a dodatočne poďakoval za úžasný čas, ktorý sme spoločne strávili a snáď aj potešili priaznivcov a fanúšikov Dukly.“
Tak, ako každý brankár, mal svoje vzory aj Peter Holec. Ako to približuje s odstupom rokov on sám svojim slovom?
„Boli to niekedy skvelí brankári, dnes legendy svetového futbalu, ako Talian Dino Zoff, Španiel Andoni Zubizarreta, Nemec Harald „Toni“ Schumacher. Neskoršie Dán Peter Schmeichel, Holanďan Edwin van der Sar a ďalší. Samozrejme, aj Československo dalo futbalovému svetu skvelých brankárov. Hovoriť o tých našich, to by mala byť aj v kluboch a akadémiách samostatná kapitola…“
Po skončení dorasteneckých rokov prišla vojenčina. V banskobystrickej Dukle ho vtedajší tréneri nepotrebovali. Obliekal dresy viacerých vojenských klubov, sám by najlepšie rozšíril debatu o svojej brankárskej púti v dresoch armádnych futbalových celkov VTJ Sereď, VTJ Trenčín, VTJ Senica, ale on to uzavrel takto:
„Na futbalovú dráhu ma vyslala vtedy ešte vo svete neexistujúca, pre mládežnícky futbal, žiadna organizovaná či nazývaná futbalová akadémia. My sme ju ale mali, lídrom bol pán Peter Benedik. Na to by sa aj z historických dôvodov zabúdať nemalo. Teší ma osobne, že som mohol byť medzi jej prvými žiakmi.“
Po vojenčine nastali ťažšie časy pre mladého brankára. A Peťo pridáva:
„Prešiel som postupne bratislavskými klubmi ŠKP Bratislava, BAZ Dúbravka. Verte, neuškodilo mi to. Chcel som sa zdokonaľovať, posúvať do kvalitnejších futbalových klubov. Futbalové cesty ma zaviali do Baníka Prievidza. Potom moja kariéra nabrala z brankárskeho i spoločenského života ešte lepší smer.
Podpísal som kontrakt s klubom z 1. českej ligy SK Dynamo České Budějovice, kde som strávil asi najkrajšie obdobie svojej futbalovej kariéry. V jednej zo sezón som odchytal 15 zápasov s nulou, bol som vyhlásený za najlepšieho brankára sezóny v českej I. lige. Tu som na ihriskách stretával také legendy, ako boli Ivan Hašek, Pepo Chovanec, Láďa Šmicer, Karel Poborský, Pavel Nedvěd, Patrik Berger, Honza „Dino“ Koller, Petr Kouba, Jirko Novotný a veľa ďalších. Nádherné časy, krásne spomienky. Som za to veľmi vďačný.
V Českých Budějoviciach sa nám, po synovi Filipkovi, ktorý sa narodil v Banskej Bystrici v roku 1988, narodil druhý syn Dominik v roku 1994. Po skončení zmluvy som sa vrátil na Slovensko do MŠK Žilina.
Po 2 sezónach v tomto klube som sa presunul do Bratislavy a to do Artmedia Petržalka. Tam som sa po veľmi vydarenom vstupe do sezóny, pod vedením trénera Dušana Galisa, vážne zranil, roztrhol som si predný krížny väz v kolene a moja kariéra sa na jeden celý rok zabrzdila.
Po návrate na trávnik, som dostal ponuku z Prahy – sťahoval som sa teda do Bohemiansu. S prerušením som tam strávil 2 sezóny.“
Peťo sa potom vrátil opäť na Slovensko – do ligovej Dubnice. Neskoršie ešte pôsobil v kluboch nižších súťaží. Dajme slovo, dnes 50-ročnému oslávencovi, aby nám priblížil aj túto etapu svojho života:
„Futbalovú kroniku som písal potom v FK Bánová, FK Bytča a na konci kariéry v FK Bitarová, kde som pôsobil neskoršie ako hlavný tréner. Trénerskú kariéru, ako tréner brankárov, som absolvoval v prvoligovom českom klube MFK Karviná.“
Jeho futbalový životopis, a futbalová kariéra v ňom, sú už dnes veľmi pestré. Nájdete tam všetko, ak ho dokážete podrobne študovať a analyzovať. Všimli sme si ho, keď majstri Československa spred 30 rokov hrali exhibičné stretnutie v Dudinciach.
Viete ako začalo pre neho? Tréningom mladých brankárskych talentov z Hontu.
Nechajme však, aj v závere našej stálej rubriky, hovoriť nášho vzácneho jubilanta znova:
„Veľmi rád spomínam na všetko príjemné, čo ma v živote, hlavne v mojej pestrej futbalovej kariére, postretlo. Na to nepríjemné sa rýchlo zabudne. Ale aj to mi pomohlo a posúvalo ma neustále dopredu, nevzdať sa, bojovať, znovu sa postaviť a vrátiť sa späť ešte silnejší.
Som nesmierne šťastný, že moji synovia, tak ako Filip, tak aj Dominik, išli v mojich šľapajách. Každý z nich je v dnešnej dobe niekde inde, ale robia mi obrovskú radosť a som na nich veľmi hrdý.
Filip do dorasteneckých rokov pôsobil v MŠK Žilina. Bol spolužiakom a spoluhráčom Maťa Dúbravku, ale jeho život po zdravotných problémoch nabral iný smer. Vyštudoval vysokú školu, 10 rokov pôsobil v letectve.
Popri tom sa neustále venoval futbalu a v súčasnosti zastáva funkciu športového riaditeľa prvoligového klubu FK Senica. Som veľmi šťastný, že dostal túto príležitosť. Veľmi mu fandím a som presvedčený, že je v jeho silách a schopnostiach presadiť sa aj v tomto neľahkom segmente.Druhý syn, Dominik, pokračuje v brankárskom remesle. Myslím si, že celkom úspešne, aj keď je len na začiatku, pevne verím, veľmi úspešnej kariéry. Po výborných výkonoch, ktoré podával v MŠK Žilina, zaujal vedenie českého veľkoklubu Sparta Praha. Presadiť sa v silnej konkurencii nie je jednoduché. Momentálne sa presunul, kvôli zápasovému vyťaženiu, do poľského prvoligového klubu Raków Częstochowa.
Jeho vyťaženie je momentálne maximálne, podáva výborné výkony, a verím, že po návrate v lete do Sparty Praha z hosťovania, bude úspešný a presadí sa v boji o post jednotky. Veľmi mu pri tom držím palce a som presvedčený, že sa mu to podarí.Samozrejme, pravidelne sledujem život a výsledky vo futbalovej Dukle Banská Bystrica, už aj preto, že v štruktúrach klubu dlhodobo pôsobí veľa mojich bývalých spoluhráčov a kamarátov. Na jednej strane sa teším, že momentálne Dukla bojuje o postup do najvyššej súťaže. Na druhej strane srdiečko plače, v akom stave sa Dukla, jedna z najväčších bášt mládežníckeho, ale aj ligového futbalu, dlhodobo nachádza. Ale toto je určite na vyvodenie osobnej zodpovednosti kompetentných ľudí vo všetkých štruktúrach, ktorí dopustili tento žalostný stav futbalu a športu nielen v Banskej Bystrici, ale aj na celom Slovensku.
Verím, že sa Dukla Banská Bystrica, v čo najkratšom čase, znovu dostane na takú úroveň, akú mala v minulosti, vo svojich najslávnejších rokoch, aby opäť mohla robiť radosť svojim verným fanúšikom a priaznivcom.“
Aj také príbehy vie písať život a futbal v ňom. Známy, a v čitateľskej komunite veľmi vyhľadávaný, brazílsky spisovateľ Paulo Coelho napísal:
„Čím viac sa priblížime nášmu snu, tým viac sa náš osobný príbeh stáva skutočným dôvodom nášho života.“
