Prvoradým cieľom slovenského mládežníckeho futbalu vôbec by mala byť konkurencieschopnosť hlavne medzi prvoligovými dorasteneckými družstvami produkovať kvalitných futbalistov pre popredné slovenské prvoligové kluby.
Toto naše tvrdenie sme predostreli na úvod nášho stručného rozhovoru s Jozefom Moresom, súčasným hlavným trénerom dorastencov MFK Dukla Banská Bystrica U19.
Keď sme mu to povedali, najskôr sa usmial, s empatickým nádychom svojej reakcie a tak sme začali hovoriť i o kvalite súčasných slovenských mládežníckych dorasteneckých reprezentačných družstiev i jednotlivcov v nich, okrajovo tiež o mnohom inom, z pohľadu práce s mladými vo vyspelých futbalových krajinách.
Rozprávať sme sa s ním mohli takto aj preto, lebo tieto témy sme s ním rozoberali aj v čase, kedy nebol trénersky a funkcionársky, ale ani hráčsky futbalovo aktívny. Vedeli sme však dobre, že Jozef Mores sa nikdy a v žiadnom postavení futbalovo nenudil. V každom čase napĺňal svoju zásadu, futbalovo a ľudsky sa prirodzene rozvíjať.
V úvode debaty sme ho vyzvali otázkou:
Pán tréner, tak ako po 3 týždňoch vidíš súčasný kolektív MFK Dukla v kategórii U19?
A on nám na to:
„Hrať kvalitný futbal z perspektívneho hľadiska má celý 25-členný káder, nie som si istý, koľkí z nich sú ochotní tento dar prírody, múdro, s nasadením vlastnej odvahy a náročnosti, v prvom rade na seba samých, prijať. Domnievam sa, že v našej slovenskej I. lige dorastencov, aj v iných vekových kategóriách, je viacero talentov, ale málo výnimočných a ešte menej takých, ktorí sú ochotní podriadiť mnohé vo svojej mladosti skutočnej futbalovej reholi. Sčasti tomu, že toto hovorím, pripisujem i iným faktorom, ale o tom možno niekedy inokedy.
MFK Dukla sa rozhodla posúvať mládežnícky futbal, z pohľadu toho európskeho, v jednotlivých vekových kategóriách tam, kde on niekedy bol. Mnohí neradi opakujú obyčaje, zvyky a systém fungovania futbalu mladých, počas slávnych dorasteneckých rokov, napríklad generácie Petra Dubovského, generácie chlapcov Petra Benedika v armádnej Dukle, Petra Majera či Igora Nováka v prešovskom Tatrane, Milana Lešického v Nitre, pánov Milana Urbana z Lokomotívy Košice, Jána Gajdoša z VSS Košice, Milana Lednického a Jána Greguša z Nitry či iných. Spomínať je potrebné na Ivana Hrdličku v Slovane Bratislava či ďalších, ktorí v tom čase pracovali s mládežou aj vo vidieckych futbalových kluboch. Tie časy sú už ale preč.
Škoda, že s mnohým dobrým, progresívnym a perspektívnym, pre špičkový európsky mládežnícky futbal, odišlo aj to zdravé i čistučké a odvážne. Také boli, a pracovali v tom čase pri slovenskom mládežníckom futbale, potrebné nadšené srdiečka slovenského vidieka.
Dnes nám ostáva tvrdo pracovať v dnešných podmienkach. Žilina v tomto smere začína brať prvé ovocie aj na medzinárodnej futbalovej scéne. Keďže sa snažím pozerať na futbalový svet s otvorenými očami, zavše natrafím i na ďalšie príjemné prekvapenia.
Medzi také radím, že súčasný MFK Dukla U19 má v kádri viacero kvalitných chlapcov so špičkovou prvoligovou výkonnosťou, ale aj tí musia na sebe tvrdo pracovať pod odbornou kuratelou. Z viacerých futbalových frontov. A tak, ak budete písať pravidelne o mládežníckom futbale, hádam preklopíme aj to klišé, že všetko najlepšie mládeži!… sa stane konečne po desiatkach rokov pravdivým.
Písať do novín a robiť pravidelné futbalové komentáre z mládežníckych prvoligových zápasov pokladám tiež za jeden vážny a potrebný krok. Niekedy, keď sme mali dorasteneckých majstrov Európy či nositeľov iných medailí z ME dorastu, tomu tak bolo. Všetky dobré projekty, ktoré sme na Slovensku vo futbale mali, je potrebné do slovenského futbalu vrátiť!“
Zaujímavé slová človeka s menom a priezviskom Jozef Mores. Nuž, verme, že tie potrebné móresy sa do nášho mládežníckeho slovenského futbalu skutočne vrátia. Jedným dychom je k tomu potrebné dopísať, že 1, 2, 3 či trebárs len 5 hlasov, také návraty nezaručujú a ani nezrealizujú!
