V dnešný podvečer 26. januára tohto roku 2021 začali svetové médiá chŕliť, hlavne celej futbalovej rodine, smutnú správu. V kruhu tej svojej, najbližšej v Bratislave – dotĺklo statočné futbalové srdce docenta Jozefa Vengloša. Isto najväčšej osobnosti slovenského futbalu. Vysokoškolský pedagóg, v mnohých končinách sveta vážený a uznávaný futbalový odborník, by bol oslávil spolu s manželkou, rodinami svojich synov Jozefa a Juraja, v tohtoročný 18. február 2021 svoje 85. narodeniny.
Výnimočný človek s úžasne bohatou futbalovou kariérou ako hráč, tréner a veľký diplomat futbalu i života s ním. Svojou bohatou mozaikou hlavne trénersko – metodického futbalového života ho poznali futbaloví odborníci vo všetkých častiach sveta.
V nekrológu Slovenského futbalového zväzu sú z jeho vizitky priblížené vzácne významné fakty ( citujeme):
„… ako tréner získal zlatú medailu na ME 1976 a bronzovú na ME 1980, bol majstrom Európy s tímom do 23 rokov (1972). Ako vôbec prvý tréner mimo krajín Veľkej Británie viedol anglický klub v najvyššej súťaži (Aston Villa Birmingham 1990/1991). So Slovanom sa stal 2x majstrom Československa, raz majstrom Malajzie s FC Kuala Lumpur, sedel na lavičke Sportingu Lisabon, Fenerbahce Istanbul, Celticu Glasgow a JEF Ičihara United. 6x viedol výber sveta v benefičných zápasoch, jeho partnermi boli osobnosti ako Jupp Derwall, Bora Milutinovič, Carlos Alberto Parreira i Carlos Queiroz. V období rokov 1974 až 2010 nechýbal na žiadnom zo svetových a európskych šampionátov, na väčšine počas finálových turnajov pôsobil vo funkcii člena, či šéfa technických komisií UEFA a FIFA, bol jediný spomedzi československých trénerov, ktorý s reprezentáciou ČSSR 2x postúpil na MS. Viedol národné tímy 5 krajín – Austrálie (už ako 33-ročný), Československa, Slovenska, Ománu a Malajzie.
Ružomberský rodák po futbalových začiatkoch v rodnom meste (1951 – 1954) v dorasteneckom veku prestúpil do Slovana Bratislava a v silnej konkurencii vydržal v belasom drese jedenásť rokov. Bol juniorským reprezentantom, hral za B-mužstvo ČSSR, bol v mužstve čs. olympionikov, no jeho sľubnú kariéru stopli zranenia. Práve z obdobia, keď viedol mládežnícky tím na známom turnaji vo Viareggiu a ako kapitán šiel pre víťaznú trofej, ku ktorej dostal bozk od slávnej herečky Giny Lollobrigidy (pozn. autorov: nie od Sofie Loren), sa traduje jeho prezývka Lolo. Aj túto milú prezývku vyslovovalo jeho okolie s veľkou úctou a rešpektom.
Na Britských ostrovoch mu okrem prezývky „doctor Joe“ prischol aj prívlastok „džentlmen“. Jeho vystupovanie a konanie mu vyniesli od UEFA Diamantový rad za zásluhy a od FIFA najvyššie vyznamenanie Order of Merit.
O futbale prednášal v 120 krajinách, v rokoch 1995 – 2013 bol prezidentom Aliancie európskych futbalových trénerov (AEFCA), následne ho zvolili za jej čestného prezidenta.
Napokon sa stal prorokom aj doma, na Slovensku ho vyhlásili za futbalového trénera 20. storočia. Je členom Siene slávy slovenského futbalu (SSSF).“
Dovolíme si k tomu všetkému dopísať:
„Miloval úžasne ľudské dobro, statočnosť, odbornosť, človečinu a bol šíriteľom futbalu mladých naprieč celým svetom“
– zvýraznil technický riaditeľ UEFA Andrew Roxburgh OBE v obsahu svojho vystúpenia, keď Jozef Vengloš oslavoval v Bratislave, v kruhu veľkej futbalovej rodiny, svoje 70. narodeniny.
Tí, ktorí sa s ním zúčastnili vo Viedni veľkej konferencie Únie európskych futbalových trénerov, ostanú na večnosť vo svojich životoch spomínať, ako stovky dlaní účastníkov v stoji tlieskalo, počas príchodu „Jima“ Šťastného, Ladislava Kubalu a Jozefa Vengloša, vtedy aktívneho, neskôr čestného prezidenta spomenutej Únie, trojici uvedených Slovákov za predsednícky stôl konferencie.
Toto všetko zostáva ako nezabudnutá minulosť. Predovšetkým slovenský futbal sa od utorka, ktorého dátum je uvedený v úvode tohto nekrológu, potiahol čiernym súknom, smútok sa dotkol každého. Toho, kto poznal bližšie osobne, dnes, žiaľ už zosnulého, ale počas života svojim úsmevom a kvalitnou prácou, ale i rečou vlastného srdca, roznášajúceho svetom futbalovú radosť.
Aj na medzinárodnom futbalovom turnaji mladých, začínajúcich vždy 14-ročných a mladších futbalistov v banskobystrickej hale Dukly na Štiavničkách. Len 3x za celých 26 ročníkov bohatej turnajovej histórie, ktorej v súbojoch O pohár Jozefa Vengloša prepožičal svoje meno, na tomto prekrásnom podujatí chýbal.
Len preto, lebo plnil svoje futbalové úlohy v ďalekom zahraničí. Na sklonku minulého roka sa spomenutý turnaj, akoby symbolicky, ale v skutočnosti zásahom COVIDu-19, jeho 27. ročník nekonal. Už v podvečer neuskutočneného podujatia, ktorý vo vlastnom srdci nosí najúprimnejšie jeho dejiny, otec myšlienky, známy tréner Peter Benedik povedal:
„Keď prídeme vo februári 2021 zavinšovať, a poďakovať za futbalové bohatstvo a priazeň nášmu pánovi docentovi, nech bude v obsahu duklasport.sk priblížená faktograficky celá história jeho turnaja.“
Život Jozefa Vengloša už nedovolí dopísať, medzi nami, žijúcimi, tento príbeh. Francúzsky spisovateľ, pilot, ale i filozof, Antoine de Saint-Exupéry povedal:
„Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti.“
S hlbokým zármutkom v našich srdciach si dovoľujeme, aj takýmto spôsobom, vysloviť hlbokú sústrasť najbližším, manželke Eve, synom Jozefovi a Jurajovi a ich rodinám.
Pán docent Vengloš, ďakujeme za Vaše otcovské rady, za školu futbalového života. Nikdy nezabudneme na Vaše mnohé odpovede pre praktický futbalový život v súvislostiach toho každodenného! S veľkou vďačnosťou vždy budeme s úctou spomínať!
