V bohatých dejinách futbalu Košíc má svoje pevné miesto aj futbalista Gejza Csákvári. Jaro Šiška bol prvým v našej Športovej agentúre DUKLA, ktorý sa dozvedel smutnú správu, že 1. novembra 2020 opustil naše futbalové rady. Vzácna futbalová osobnosť. Narodil sa v obci Bíňa na juhu Slovenska, v okrese Nové Zámky, čo nám sám v minulosti potvrdil. Od 15. marca 1938 mu trvalo len 20 rokov, aby sa jeho meno a priezvisko udomácnilo na prvoligovej súpiske vtedajšej najvyššej československej futbalovej súťaže.
Vzhľadom na v rôznych podobách uvádzané jeho priezvisko, aj jeho priateľmi, medzi ktorých patril aj spoluautor článku Jozef Mazár, s rôzne uvádzajúcimi dĺžňami, či písmenami „y“ alebo „i“, sme si jeho správne znenie mena overili na matrike v jeho rodisku. A tak môžeme vyplniť ďalšiu bunku, správnym údajom, v portfóliu Športovej agentúry DUKLA, v rámci spresňovania histórie futbalu a ich protagonistov. Jeho správne znejúce meno uvádzame v celom našom článku – Gejza Csákvári.
Tak ako sa menili futbalové dejiny v Československu, menil sa aj životopis rodáka z obce, ktorá leží na pravom brehu Hrona a v Gejzovi Csákvárim má dôstojného ambasádora vo futbalovej histórii aj preto, lebo hrával a priatelil sa s mnohými zaujímavými futbalovými veličinami, nielen československého ale i svetového futbalu. Za všetkých stačí spomenúť napríklad meno a priezvisko Andrej Kvašňák.
Skúsme si však priblížiť zostavy prvoligových mužstiev Jednoty Košice a Červenej hviezdy Bratislava tak, ako zostali napísané v 2. kole spomenutej súťaže. V tom 1. kole, kedy mala Jednota Košice premiéru proti Dukle Pardubice, v českom meste známom na výrobu perníkov, ešte 178 cm vysoký ľavý bek nehral. V 2. kole, vo futbalovej sezóne 1958/1959 otvoril teda, ako 20-ročný, svoju kariéru na prvoligovej scéne v tomto hráčskom zoskupení vtedajšej Jednoty Košice:
Ferdinand Hasoň – Ján Karel, František Samuelčík, Gejza Csákvári – Pavol Pintér (ten hral pre zmenu svoj v poradí 2. prvoligový zápas v živote), Štefan Lazar – Ján Gajdoš, Ľudovít Mangera, Andrej Kvašňák, Alojz Martinček, Jozef „Gerda“ Švarc.
Lazara, ktorý hral tiež svoj ešte iba 2. prvoligový zápas v živote, striedal na začiatku 2. polčasu Karol Dobay.
Poznámka autorov:
„Ako je naším zvykom a sľubom čitateľom, preverujeme každé sporne písané priezvisko, teda uvádzané inak v rôznych prameňoch. Po dlhšom preverovaní „Gerdu“ od jeho mladosti až po jeho súčasnú rodinu, je zrejmé, že jeho správne priezvisko znie Švarc a nie Schwarz a podobne nesprávne písané priezviská.“
Trénerom Jednoty Košice bol Jozef Karel.
Mužstvo Červenaj hviezdy Bratislava nastúpilo v zostave:
Ján Hlavatý – Arnošt Hložek, Jiří Tichý, Gustáv Mráz – Titus Buberník, Štefan Matlák – Kazimír Gajdoš, Adolf Scherer, Ladislav Kačáni, Bohdan Ujváry a Milan Dolinský.
Trénerom mužstva bol Karol Borhy.
Zväčša atleticky dobre stavaní, vysoko favorizovaní hostia, pred návštevou 12 000 divákov však prehrávali v zápase od 43. minúty po góle Andreja Kvašňáka. Vyšší bodový zisk, než „len“ remízový úlovok, s neskorším majstrom Československa po skončení uvedenej sezóny, prekazil v 61. minúte zápasu hosťujúci ľavý krídelný útočník Milan Dolinský. Svoj v poradí 3. prvoligový zápas rozhodoval český rozhodca Štěpánek.
V konečnom účtovaní, po svojej 1. prvoligovej sezóne, skončila Jednota Košice na 11. mieste. Ligu vyhrala presvedčivo ČH Bratislava pred pražskou Duklou a Dynamom Praha. Tatran Prešov skončil na peknom 4. mieste.
Výkony posunuli Gejzu Csákváriho do armádneho celku Dukly Pardubice, kam narukoval po ukončení spomenutej sezóny. Len okrajovo, celkom 26 kôl I. ligy videlo vtedy na vlastné oči 2 063 012 platiacich divákov. Dnes nonsens.
Zaujímavé hodnotenie priniesol zo svojho pera, pri príležitosti osláv 75. narodenín Gejzu Csákváriho, známy futbalový historik, hlavne futbalu Košíc a slovenského Východu, bývalý dlhoročný redaktor niekdajšieho odborného futbalového časopisu TIP v Slovenskej republike, Eugen Magda, ktorý 19. marca 2013 o spomenutom zápase, a čo sa stalo potom, napísal:
„Remízový zápas 1:1 bol cenným úlovkom nováčika s „atlétmi v kopačkách“, ktorí sa stali o niečo neskôr majstrami. Gejza si od vstupu na ligový trávnik získal rešpekt a uznanie, o čom najlepšie hovorí to, že z 26 zápasov nastúpil v 22, čo na novica bol pozoruhodný počet. Mužstvo skončilo napokon 11., zachránilo sa medzi elitou, ale v lete dostal povolávací rozkaz, takže musel nastúpiť na vojenčinu do Dukly Pardubice, kde pod taktovkou trénera Jiřího Zástěru hrali i vojenčili aj spoluhráči Samuelčík, Kozman a Lazar.
To, že toľkí narukovali, na konci ročníka 1959/1960, rozhodlo o. i. o zostupe Jednoty, ale i Dukly, ktorá si podpílila konár tým, že jej a Sparte anulovali 3 zápasy za ovplyvňovanie výsledkov v uplynulej sezóne.
Košický pád zanechal nepríjemné stopy, lebo po návrate z vojenčiny musel Gejza hrať až do skončenia ročníka 1962/1963 2. najvyššiu súťaž, ktorú vyhral pod vedením trénera Štefana Jačianskeho, už pod názvom VSS Košice, pred Žilinou.
Víťazný káder strojárov tvorili: Švajlen, J. Jutka – Pintér, Václav Jutka, Csákvári, Kassai, Felszeghy, T. Tóth, Kánássy, Pavlík, Schwarz, Gacek, Gornický, Strausz, Obert, Piršč, Müller, Martinček.
Na 2 najvyšších scénach odohral Csákvári, aj s jednou dlhou nútenou prestávkou po zranení, 11 rokov. Na prvoligové ihriská nastúpil v 7 ročníkoch, pričom v sezóne 1959/1960 odohral ešte 3 zápasy za Jednotu a až po nich odišiel do Pardubíc.
Z celého radu výkonov a nezabudnuteľných výsledkov ho hreje i to, že v ročníku 1963/1964, keď boli VSS ligovým nováčikom, hrali aj vo finále Čs. pohára. O rok na to vystúpili na bronzový stupienok, ktorý bol v tom čase historickým triumfom žlto-modrých v I. lige v zložení: Švajlen – Pavlík, Š. Tóth, Felszeghy, V. Jutka, Piršč, Šomoši, Smetana, Ondo, Csákvári, T. Tóth, Pintér, Kánássy, Strausz, Gacek, Mravec a Müller.
Počas kariéry odohral v košickom drese 73 ligových zápasov, ktorými sa umiestnil v prvej tridsiatke strojárov. Nebyť zranení, ktorým sa nevyhol ani on, a štartom v 2. najvyššej súťaži, by bolo toto číslo oveľa vyššie. Gejza, ktorý v piatok 15. marca 2013 oslávil 75 rokov, zostal verný VSS.“
Dodávame, on nezostal verný len futbalovým VSS, ale aj športovým Košiciam. Známe boli ich stretávania sa pri futbalovo – vodnopólových zápasoch s vtedajšími špičkovými vodnými pólistami ČH Košice.
Svoje o tom povedal aj pri tvorbe zatiaľ knižne nevydanej publikácie „Košice – Mekka vodného póla“ samotný Gejza Csákvári: „Asi dnes nechceme celkom dobre vedieť, kto boli a čo predstavovali pólisti Ladislav Sokol „Bukši“, Juraj Reinovský, Ladislav Bottlik, Rudolf Štofan, Ladislav „Leo“ Kladek a ďalší, vo vtedajšom európskom vodnom póle. Hrávali sme na plavárni proti ním futbal, šport a hlavne špičkoví športovci Košíc sme boli jednou skvelou partiou. To sa mi na košickom športe veľmi páčilo.“
My sme obdivovali úprimnosť človeka, ktorý už nie je medzi nami. Keď sme sa to dozvedeli, rozhodli sme sa do rubriky Portréty aj takto zaspomínať na skvelého Gejzu Csákváriho, ktorý hral futbal ešte vtedy, keď ho v Československu rozhodovali také osobnosti, akými rozhodne boli aj Karol Galba, Alojz Obtulovič, Ivan Placek ale i ďalší. Veď v len v 1. prvoligovej sezóne ich bolo na rozhodcovskej nominačnej listine celkom 42.
A viete ktoré mená a priezviská boli na futbalovej súpiske VTJ Dukla Pardubice vo futbalovej sezóne 1959/1960?
Nech sa páči, tu je ich zoznam, aj posty a počet zápasov za ich menami, v koľkých o body v I. lige nastúpili:
Brankári : Hynek Chalupník 1, Josef Klus 14, Pavel Pakosta 10, Michal Matoušek 1
Obrancovia: Ivan Benko 5, Gejza Csákvári 7, Telesfor Halmo 4, Stanislav Jarábek 21, Miroslav Ošťádal 10, Alfréd Malina 6, Emil Stibor 12
Záložníci: Tomáš Hradský 10, Josef Kořínek 10, Květoslav Novák 3, Bohumil Richtrmoc 7, František Samuelčík 7, Jozef Vengloš 18, Karel Vovorský 5
Útočníci: Eduard Borovský 19, Štefan Hojsík 7, Vladimír Kopanický 5, Anton Kozman 18, Štefan Lazar 16, Karel Lichtnégl 4, Jozef Marušin 4, Vojtech Masný 23, Milan Mravec 16, Karel Prášil 2, Bedřich Šonka 8 a Zdenek Zikán 8.
Tí, ktorí pri futbale dlhodobo pracujú, vedia, čo je všetko skryté za menami, priezviskami i počtom odohraných zápasov. Vedel to počas svojho života dobre okomentovať počas našich stretnutí aj Gejza Csákvári. Takže, tieto riadky nie sú vôbec náhodné. Žiť s futbalom a pri futbale, stretávať sa s významnými osobnosťami, znamená mať aj povinnosť odovzdávať získané druhým. So všetkým, čo k tomu patrí.
Rozlúčka s Gejzom Csákvárim bude v piatok 6. novembra 2020 o 10.00 na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Česť jeho pamiatke!
