Zaujímavé otázniky v titulku článku. Zasielate ich na našu partnerskú stálu adresu studiosport161@gmail.com a pýtate sa, prečo sme spomalili publicistiku na Vami navštevovanom portáli. Odpovedáme tak, ako celú situáciu vnímame. Niekedy je menej viac.
Napríklad náš spolupracovník Peter (najbližšia je mu obsahom rubrika Zdravie a relax, podskupina Svet, Slovensko a prevencia) nám okrem iného napísal:
„Včerajšieho klubu (29. septembra 2020) sa zúčastnilo 24 abstinujúcich závislých alebo ich partnerov, klub bol tentoraz bez psychoterapeutov.
Pogratulovali sme Miškám a Mišovi k ich meninám. Tento klub sa zapíše do histórie klubov, keďže pri tejto príležitosti kolovala bonboniéra, v ktorej bol alkohol. Ostražitosti nie je nikdy dosť a predsa sa to stalo.
Počuli sme výpoveď abstinujúceho závislého, ktorého trápia vážne súkromné problémy, a ktorému sa konečne podarilo nájsť odhodlanie a chuť riešiť svoje problémy, zistiť, že život môže byť krásny. Oslobodiť sa od minulosti a budovať krajšiu prítomnosť a budúcnosť.
Riešili sme jednu recidívu – krátko abstinujúci ambulantný pacient, ktorý sa zúčastnil spoločenskej udalosti, na ktorej sa podával alkohol. Krátko abstinujúci závislý by sa mal vyhýbať takýmto udalostiam, kým nie je presvedčený o tom, že chce prestať užívať drogu. A nie preto, že musí (kvôli rodine, či práci), ale preto, že chce (kvôli sebe). Abstinencia je aj zmena životného štýlu. Zodpovedne abstinujúci závislý sa takýmto udalostiam vyhýba, ak sa ich musí zúčastniť, dôsledne sa na ne pripravuje.
Debatovali sme o užívaní liekov, či už o antidepresívach, liekoch potláčajúcich chute alebo Entizole. Každý lekár predpisuje niečo iné, každému abstinujúcemu závislému pomáha niečo iné. Dôležité je dodržiavať predpísanú liečbu a pri vyskytnutí problému konzultovať a vyladiť liečbu s lekárom.
Preberali sme prípravu na spoločenské udalosti, kde sa podáva alkohol a v súvislosti s tým priznanie sa ku svojej závislosti. Priznanie sa ku svojej závislosti chráni abstinujúceho závislého. Väčšina normálnych ľudí neponúka abstinenta alkoholom, dokonca sa stáva, že spoločnosť obmedzuje alebo upúšťa od konzumácie alkoholu v prítomnosti abstinujúceho závislého. Avšak priznanie sa ku závislosti je každého osobná vec.
Privítali sme nových záujemcov o náš klub, jeden po ústavnej liečbe, dvaja v ambulantnej liečbe. Držíme im palce.“
Iný spolupracovník Juraj nám doručil za posledné 2 týždne celkom 22 príspevkov. Z jedného pod názvom:
„Kam nechodí slnko, chodí lekár“ vyberáme:
„Na to netreba mať vyštudovanú medicínu, a predsa nás naši „MUDr…lanti“ presviedčajú, že lepšie je sedieť doma. Stačilo by im zájsť na „gúgl“, kde by sa dočítali, že slnečné lúče sú najlepšou dezinfekciou. Spoľahlivo ničia najmä baktérie, spojené s dýchacími chorobami.
Akiste mnohí z nás vedia, že hýbať sa na vzduchu je lepšie ako vysedávať v uzatvorenom priestore.
Akiste mnohí z nás vedia, že zdravo sa stravovať je lepšie ako pojedať lieky.
Akiste mnohí z nás vedia, že komunikácia s blízkymi je lepšia ako odlúčenie, že pohladenie má doslova liečivé účinky.
Akiste mnohí z nás vedia, že starenky a starčekovia v domovoch dôchodcov sú chorí viac z toho, že si nevidia deti a vnúčatá, ako z „covidu“.
Akiste mnohí z nás vedia, že úsmev a dobrá nálada liečia, rovnako ako pozitívne myslenie.
Akiste mnohí z nás vedia, že ak chceš niekoho nasýtiť, nedávaj mu rybu, ale nauč ho chytať ryby.
Tak je to aj s imunitou. Imunitu si vytvára organizmus práve pohybom, slnkom, stravou, pozitívnym myslením, otužovaním. Ak ho zaočkujete, dáte mu rybu. Na chvíľu sa nasýti, ale hlad sa vráti. Zdá sa, že tieto samozrejmosti väčšina z nás vie…
Celkom sme dostali internetovou poštou za ostatný mesiac vyše 300 príspevkov. Rôznych. Okrem toho sme boli požiadaní aj o iný druh spolupráce. Viacerými. Najviac sa venujeme takej, na ktorej sa internetový magazín www.sportlandia.sk podieľa už dlhodobejšie. Neviete o čo ide? Skúste si prečítať napríklad tento príspevok:
„Keď som, aj písomne, oznámil svojim 2 blízkym spolupracovníkom, konkrétne Jožkovi Ivanovi a jeho menovcovi Mazárovi, že spúšťame internetový portál duklasport.sk pre širokú čitateľskú verejnosť, ostal som vo chvíľkovom zamyslení.
Viac ako inokedy som si uvedomil, že pri príležitosti 70. výročia založenia armádneho športu a Dukly Praha, odovzdávali žijúcim olympijským víťazom s logom Dukla, vysoké ocenenia Ministerstva obrany Českej republiky a vedenia Armádního sportovního centra Dukla, v tamojšom Ústrednom dome armády v Prahe, vysokí vojenskí hodnostári. Tak zo spomínaného Ministerstva obrany ako i vedenia ASC Dukla. Vysoké ocenenia prevzali z rúk vysokých funkcionárov MO ČR ako aj ASC Dukla tiež ich tréneri, či dlhoroční funkcionári armádneho športu, tak z Českej, ako i Slovenskej republiky.
Pozoruhodnej pocty sa dostalo aj jedinému zástupcovi českých a slovenských médií za propagáciu armádneho športu, samozrejme armádnych športových kolektívov, samotných športovcov, ich trénerov, lekárov i funkcionárov, s logom Dukla.
Známy český športový novinár, televízny komentátor a moderátor Jaroslav Škorpil, ktorý tú veľkú slávnosť moderoval, vyzval na vyzdobené pódium pred 600 prítomnými vzácnymi hosťami prevziať vysoké ocenenie aj jediného zástupcu médií – Slováka, priaznivca Dukly telom i dušou, novinára, publicistu ale i športového historika, spisovateľa – Jozefa Mazára…“
Jožko, ako si na to spomínaš teraz, vo chvíli, keď sa na svetlo sveta dostáva prvé internetové médium Slovenskej republiky pod názvom duklasport.sk?
Zdôrazňujem prvé, lebo ono ako mediálny reprezentant Športovej agentúry DUKLA, tvorivej publicistickej spoločnosti, ktorá sa zaoberá predovšetkým históriou, štatistikami a publicistikou armádneho futbalu pod logom DUKLA v Slovenskej republike a jej nástupníckymi organizáciami, sa špecializuje aj na komunikáciu so širokým spektrom klientov prostredníctvom iných druhov športu a iných športových klubov. Vytvárame postupne serióznu reklamnú a marketingovú spoločnosť v Slovenskej republike, s cieľom mapovať športové odvetvia a aktivity prostredníctvom autorizovaných textov a overených výsledkov, či správnych zostáv družstiev a mien zúčastnených športovcov jednotlivých klubov, nielen vo futbale ale i v iných druhoch kolektívnych športov…
„V prvom rade, ja v sebe nosím neskrývane verejnú úctu k hrdinom Dukly pri Svidníku. Tam, na historickej Dukle, sme vysielali za účasti olympijských víťazov Jožka Pribilinca, Michala Martikána, Eleny Kaliskej, viacerých majstrov sveta a Európy, aj za účasti vedenia vtedajšieho ASC Dukla Praha, k čitateľovi historicky v podmienkach Slovenskej republiky, prvú knižnú publikáciu o histórii športovej Dukly pod názvom „Naša Dukla pod Urpínom“. Práve teraz ešte viac budeš zaskočený, lebo práve dnes je 6. október 2020, vtedy bol 6. október 2007 a oslavovali sme 40. výročie vzniku armádnej Dukly v Banskej Bystrici. No a potom v Prahe? Tam bol prítomný, pre mňa v súvislosti s armádnou Duklou, jeden vzácny pán s menom a priezviskom Antonín Mareček, vtedy mal 96 rokov, a keďže išlo nielen o bývalého hráča pozemného hokeja v drese armádneho športového klubu Československa ale aj autora 1. loga armádneho športu v Československej republike, s odstupom času si uvedomujem, že slovenskej armádnej Dukle nechýba len poznanie histórie autorov vlastného loga, ale aj vlastné médium, aké má napríklad ASC Dukla Praha. Vážim si však, že si s Jožkom Ivanom, práve Ty, zobral za svoje budovať to, čo potrebujeme. Úctu k dejinám klenotov slovenského športu a armády v Slovenskej republike v nadväznosti na šport vrcholový, civilný a hlavne aj vidiecky. Úžasne potrebné nóvum.“
Tomu sa dá rozumieť rôznorodo. Čo máš na mysli?…
„Celkom 3 veci, ktoré tak Ty, teda Jaro Šiška, ako i Jožko Ivan, nosíte v sebe desaťročia. Tou prvou je motivácia mať niečo užitočného a dopriať to aj druhým, mať koníčka pomaly ako prácu a k tomu chuť a vôľu prinavrátiť slovenskému športu v súčasnosti najviac to, čo mu chýba. Radosť zo športu zásluhou dobrého spoznávania histórie v súvislostiach života. Nebrať túto aktivitu ako zárobkovú povinnosť ale prinášať ňou radosť iným a ako chuť pre novú orientáciu na radosť bez nadobúdania hmotných statkov.
Ale toto úzko súvisí s druhou vecou. Tou je profesijné zázemie. Aktívne odborné prepojenie na ľudí, ktorí zistili, a držia sa toho aj v živote, že len talent na také zabezpečenie cieľov nestačí. Nedávno som po futbalovom zápase FC Košice – MFK Dukla rozprával so študentom 3. ročníka žurnalistiky, ktorý mi povedal, že štúdium mu otvára oči aj v komunikácii. Tvrdil, že vidieť a spoznávať veci spoza opony, je pre mladého žurnalistu veľmi dôležité.
No a tretia vec, dodržiavať etiku pri dosahovaní cieľov zásluhou skúseností a čo najviac čerpať z poznatkov obecnej a sociálnej psychológie. To znamená, dobre načúvať aby sme ľuďom rozumeli a vedeli s nimi preciťovať ich bolesti, radosti ale i potreby, či pomôcť im nezištne, keď tú pomoc čo najviac očakávajú.“
Naznačuješ nepotrebu hmotných statkov pre činnosť, ktorou sa vydávame?… Ako chceš za takých podmienok dosahovať stanovené ciele?…
„Nie, nie. Tak som to ani nepovedal a tak ani nerozmýšľam. Toto poslanie nemôže prinášať na svet každý. Dokážu to robiť ľudia pracovití a zanietení pre danú vec. Ak majú v danej oblasti bohaté skúsenosti i pozitívne výsledky, ako je to vo vašom prípade. Tvrdím to preto, lebo poznám, že dokážete napĺňať aj životy druhých hodnotami, ktoré sa kúpiť nedajú. Všetci, ktorí sa bijú o prsia ako všetko robia pre kvalitu športových životov, vám budú nápomocní. Aspoň predpokladám, mali by nápomocní byť. Či už sedia na stoličke premiéra republiky alebo napríklad, aj ministra obrany. Tak to robili a robia dlhé roky v Dukle Praha. U nás, v Slovenskej republike, sme napríklad menili riaditeľov Dukly ako na bežiacom páse a kde sme sa dostali?… Poslanie, ktoré vás dostáva do povedomia, sa nedá kúpiť u hocikoho. Aj tam vidím veľkú porobu súčasného slovenského športu.“
Dobre. Takže čo povieš na záver bez otázky?
„Napísal som to aj do jednej zo svojich kníh. Život nie je o tom, akí ste populárni, či obľúbení. Ani o tom, ako sa obliekate a čo tvrdíte v rozhovoroch. Život je vždy verný tomu, kto ste, alebo v čo veríte, čo užitočné ste už svetu dali a čo mu ešte chcete ponúknuť. Všetko čo máme je naše srdce, náš smiech a plač, naša radosť a smútok. Prajem všetkým veľa radosti a hlavne veľa zdravia. Pri štúdiu duklasportu.sk hlavne nové tvorivé nápady pre zvýšenie kvality života. Vašej, i tých druhých. Tiež kvalitných učiteľov a veľa trpezlivosti v dobrom spoznávaní seba samého, aj čítam o druhých.“
Zhováral sa Jaro Šiška
Prečo sa vám , vážení čitatelia a naši vážení a vzácni spolupracovníci, dnes prihovárame takto netradične? Skúste si ešte otvoriť toto: https://duklasport.sk/o-hokeji-v-leviciach-a-jeho-uspechoch-i-praci-s-detmi/. Po pozornom preštudovaní ste iste pochopili a spoznali dokonale pravdivú odpoveď bez uvádzania našich argumentov. My sme aj tento magazín skutočne založili za účelom spolupráce, nefalšovanej, úprimnej, pre ľudské dobro. A viete prečo? Lebo sa stotožňujeme s výrokom Dalajlámu, že ho v súvislosti s nefalšovanou, nefarizejsky forsírovanou spoluprácou a pomocou zaujme príklad malého hmyzu – napríklad včiel.
Prírodné zákony nariaďujú, aby včely pracovali spoločne, ak chcú a majú prežiť. Výsledkom je ich inštinktívny zmysel pre spoločenskú zodpovednosť. Nemajú žiadnu ústavu, políciu, žiadnu NAKA, náboženstvo, ba ani morálny výcvik. Vďaka svojej prirodzenosti pracujú spoločne na užitočnej veci, na prosperite zdravia. Svojho i pre druhých. Občas možno bojujú so sebou, ale nie medzi sebou. Trúdov vylúčia zo svojej spoločnosti okamžite. Všetci prirodzeným spôsobom vnímajú spoluprácu ako súčasť vlastnej existencie.
Ľudia majú ústavu, futbalisti svoje predpisy, novinári etiku, všetci máme rozsiahle právne normy a policajné zložky. Máme každý svoje náboženstvo, pozoruhodnú inteligenciu a srdce schopné milovať. Napriek tomu v praxi naše ľudské vlastnosti za tým malým hmyzom veľmi zaostávajú. Sme veľmi úbohými stvoreniami pre tento svet, ak nedokážeme spolupracovať. Jedným z dôležitých momentov, že je s nami zle, je samozrejme schopnosť úprimnej komunikácie. Takže chápete, prečo v titulku toľko otáznikov a záhad?…Čo myslíte, ak by ste mali vy podať po takej situácii širokej verejnosti svoju odpoveď?…Tromfy magazínu sportlandia.sk sú na stole vyložené. So všetkými esami i sedmičkami.
Uviedol internetový portál sportlandia.sk
Napísal Jozef Mazár 8. októbra 2020
